Odložil som tašku, tú malú čiernu ?ažkú. Odvtedy chodím po meste rýchlo a vzpriamene, občas skackám, len tak. Aj tak bola prázdna, tá taška, len dáždnik v nej bol.

A načo by mi bol dáždnik? Vraj aj tento rok jar sa chystá. Unavená, mokrá a čistá. Schuti zmoknem v prvom jarnom daždi, nech si ma len nájde, juch.

Áno, aj dnes som bol v práci. Doteraz. Čumel som do monitora a myslel si svoje a potom som vstal a všetko sa vysypalo, fflush() a tu je kryptický text, nikomu na nič, len za záhrenie slov. Ten hajzlík malý tam dole vzadu si slovíčko ku slovíčku celý deň ukladá, k večeru to na neho príde a je to.

Ale lúčime sa so slovami, že? Nečítame básne, píšeme ich radšej. Rozprávanie, ktorému sa tiež nadovšetko radi venujeme, je zvláštna forma relaxácie hlavičky, aspoň vtedy zamestnáme mozog a ten sa nám nebude stara? do našej hry tiel. Nech sa hráme.

A vôbec: Nehrám falošne. Vlastne nehrám vôbec. Ak, tak pre rados?. A to je úplne iná hra.

(soundtrack: Sattva Music - Spring tea ceremony)