Mikuláš Dzurinda
predseda vlády SR
Námestie slobody 1
813 70 Bratislava 1


Bratislava, 8. februára 2005

Vážený pán predseda,

environmentálne mimovládne organizácie (MVO) združené v Platforme pre NATURA 2000 trvajú na stiahnutí návrhu nového zákona o lesoch z ďalšieho legislatívneho procesu a na jeho komplexnom prepracovaní.

Uvádzame súhrn našich základných výhrad voči návrhu nového lesného zákona z dielne Ministerstva pôdohospodárstva SR:

1. Neakceptovateľné právomoci, zákazy a obmedzenia.

Návrh zákona dáva jednej osobe (minister pôdohospodárstva) mimo bežného úradného postupu (správne konanie) právomoc zablokova? vstup občanom na väčšinu lesných pozemkov, čo je v rozpore so základnými demokratickými princípmi právneho štátu. Je to tiež v rozpore s Ústavou SR, ktorá v čl. 23 ods. 1 zaručuje slobodu pohybu a pobytu, ktoré môže obmedzi? iba zákon v jasne definovaných prípadoch v súlade s čl. 23 ods. 3 Ústavy SR. Túto skutočnos? nový predkladateľ zákona o lesoch ignoroval.
Návrh zákona dokonca v mnohých oblastiach presahuje zákazy a obmedzenia vyplývajúce z legislatívy v oblasti ochrany prírody, napr. zákaz tábori? mimo vyhradených priestorov (podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny je takýto zákaz iba v 3. stupni ochrany, tj. v národných parkoch).

Zároveň výrazne obmedzuje možnos? vstupu do lesa pre bežných návštevníkov, čo by okrem negatívneho dopadu na rekreáciu ľudí zároveň znemožnilo občiansku kontrolu nezákonnej ?ažby či iných aktivít vykonávaných v lesoch. Okrem reálnych škôd na lesoch a životnom prostredí, ktoré by mohli vzniknú? nesprávnym rozhodnutím príslušných orgánov či nelegálnymi činnos?ami, je tento prístup popretím základných demokratických práv občanov – veď lesy nemajú by? len zdrojom peňazí pre ich vlastníkov, ale v prvom rade vytvárajú zdravé prostredie pre všetkých ľudí (tzv. verejnoprospešné funkcie lesov pritom vyhlasuje za prioritu aj samotný návrh zákona).

Predkladateľ návrhu zákona o lesoch dokonca žiada uzákoni? zákaz zberu húb, lesných plodov a tenkého dreva (do 7 cm hrúbky) bez súhlasu obhospodarovateľa lesov, čo považujeme za absolútne bezprecedentné ustanovenie, najmä vzhľadom k dlhodobým, v celosvetovom meradle ojedinelým kultúrnym návykom a tradíciám slovenského obyvateľstva.

Za bezprecedentnú možnos? legalizova? šikanovanie širokej verejnosti úzkou privilegovanou vrstvou ľudí považujeme aj návrh ustanovenia, podľa ktorého je každý návštevník lesa (tj. kto vstúpi na lesný pozemok – čo sú napr. aj lesné cesty) povinný rešpektova? bližšie nešpecifikované pokyny obhospodarovateľa lesa, člena lesnej stráže a orgánu štátnej správy lesného hospodárstva.

Popritom všetkom návrh zákona neodôvodneným spôsobom uprednostňuje úzku záujmovú skupinu občanov pred verejnos?ou a umožňuje jej vykonáva? činnosti, ktoré sú verejnosti zakázané, pričom nemožno preukáza?, že v sporných prípadoch je práve verejnos? relevantnou hrozbou, pred ktorou treba lesné ekosystémy chráni? nevídanými represívnymi opatreniami.

2. Celoslovenské radikálne zvýšenie ?ažby dreva, ktoré v priebehu už najbližšieho desa?ročia spôsobí prudké zníženie kvality životného prostredia obyvateľov Európskej únie a vysoké riziko nenávratného poškodenia biotopov európskeho a národného významu.

Návrh zákona vytvára legislatívny priestor pre masívne zvýšenie ?ažby dreva na celom území Slovenska. Podľa našich predbežných odhadov umožňuje zvýši? ?ažbu dreva v porovnaní so súčasnos?ou až o tretinu!

Takéto ustanovenia sú v rozpore dokonca s poznatkami lesníckej vedy a dlhodobého lesníckeho plánovania, ktorého základným atribútom je dlhodobá vyrovnanos? ?ažieb vychádzajúca zo základného pravidla, že udržateľné hospodárenie a ?ažba dreva s tým spojená nemá prekroči? prírastok drevnej hmoty v obhospodarovaných lesoch. Chápanie dreva ako veľmi hodnotnej suroviny, ktorou Slovenská republika disponuje, je okrem iného aj základným predpokladom pre jeho definovanie ako tzv. obnoviteľného zdroja. Je preto nevyhnutné správa? sa aj k tomuto zdroju šetrne (ekonomicky) a nedrancova? naše lesy masívnou ?ažbou dreva, bez ohľadu na potreby budúcich generácií.

3. Návrh zákona náležite nezohľadňuje aktuálne požiadavky národnej a európskej legislatívy v oblasti ochrany prírody, ako aj medzinárodné dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je obrovským rizikom pre životné prostredie, biodiverzitu a zachovanie verejnoprospešných funkcií lesov.

V návrhu zákona nie je zapracovaná zásadná požiadavka rezortu životného prostredia spravova? územia s 3., 4. a 5. stupňom ochrany. Odborná a kompetentná správa najcennejších chránených území je základným predpokladom pre zachovanie ich priaznivého stavu.

Návrh zákona umožňuje rúba? les a ?aži? drevo aj v územiach veľmi cenných z prírodného hľadiska, pričom v lese môžu vzniknú? aj tzv. holoruby – holiny, hoci na inom mieste to zákon formálne zakazuje. Nedostatočne stanovuje, príp. vôbec nestanovuje požiadavky na zachovanie vzácnych biotopov rastlín a živočíchov - napr. zachovaním tzv. brehových porastov, lesov v oblastiach pramenísk, ponechávaním tzv. mŕtveho dreva v lese (ktoré slúži ako domov aj potrava množstvu organizmov, zadržiava vlahu v lese atď.).

Náznak pohŕdania zmysluplnos?ou ochrany cenných biotopov, ktoré by mali by? bez zbytočných komplikácii vyhlásené za lesy osobitného určenia cíti? i z navrhovaného ustanovenia, podľa ktorého lesy osobitného určenia musia by? vyhlásené do predloženia správy vyhotovovateľa lesného hospodárskeho plánu o doterajšom hospodárení a určení zásad na vyhotovovanie plánu. Túto musí vyhotovovateľ predloži? príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, najneskôr do konca februára posledného roka platnosti plánu (§ 40). Uzákoňovanie takýchto byrokratických obštrukcií s cieľom znemožni? včasnú a zmysluplnú ochranu vzácnych lesných biotopov, považujme za neprípustné, pretože to môže nielen vážne ohrozi? mnohé z takýchto biotopov, ale i poškvrni? naše meno v rámci EÚ riskujúc udelenie sankcií, za ktoré – žiaľ – zrejme ponesú zodpovednos? iní než vy. Z pohľadu predkladateľa zákona považujeme takéto snahy navyše aj za vrcholne neetické.

Z hľadiska ochrany ekologickej stability a biologickej diverzity je nevyhnutné – a doterajšia prax to len potvrdzuje – aby všetky lesy v chránených územiach, ako aj iné časti lesov významné z hľadiska ochrany prírody (vyhláška MP SR č. 5/1994 o hospodárskej úprave lesov, § 2, ods. 3, písm. e), ktoré sú v súčasnosti hospodárskymi lesmi boli bez zbytočných komplikácii a obštrukcií vyhlásené za lesy osobitného určenia. Stanovené ciele ochrany v chránených územiach v zmysle príslušnej dokumentácie ochrany prírody a krajiny, vyplývajúce často aj z medzinárodných záväzkov SR, nie je vo väčšine prípadov možné dosiahnu? v podmienkach hospodárskych lesov, alebo len s veľkými problémami.

Návrh zákona tiež otvára pandorinu skrinku umožnením intenzívnych ?ažbových postupov v ochranných lesoch, v ktorých sa už 30 rokov z dôvodu vysokej zraniteľnosti prostredia ?aží len minimálne, prípadne vôbec.

Jednou zo zásadných výhrad, ktorú máme k tomuto návrhu zákona je, že nenáležite uprednostňuje pri vyhotovovaní lesných hospodárskych plánov v chránených územiach, tj. lesoch osobitného určenia, fyzické a právnické osoby dlhodobo pôsobiace v rezorte pôdohospodárstva. Lesné hospodárske plány by však mali by? v chránených územiach, už i z titulu druhoradosti ich hospodárskej funkcie, koncipované spôsobom blízkym tzv. plánom starostlivosti o chránené územia (bolo by vhodne, keby sa tak aj nazývali). V procese tvorby takýchto strategických dokumentov pre konkrétne chránené územia by mali fyzické a právnické osoby spadajúce pod rezort životného prostredia zohráva? významnejšiu úlohu, určite nie druhoradú.

Hoci nový návrh zákona o lesoch na rozdiel od aktuálnych právnych noriem v oblasti lesného hospodárstva omnoho intenzívnejšie používa pojmový aparát modernej environmentalistiky (predovšetkým v základných ustanoveniach návrhu zákona), ktorým sa tvorcovia zrejme snažili navodi? dojem moderného zákona zohľadňujúceho aj aktuálne environmentálne požiadavky, musíme kriticky konštatova?, že priemet pekne znejúcich základných environmentálnych pojmov a princípov (ako napr. trvalo udržateľné hospodárenie a pod.) do jednotlivých ustanovení návrhu zákona konkretizujúcich reálny dopad na lesné ekosystémy je temer nulový.

Pri hlbšom pohľade na návrh zákona v ňom pozorný čitateľ nájde v mnohých ustanoveniach pojmy ako „škodca“, „nákaza“, „choré stromy“ ako aj mnohé podozrivé formulácie v zjavnej disharmónii s proklamovanou filozofiou trvale udržateľného a ekosystémového prístupu k využívaniu prírodných zdrojov.

Všetky vyššie uvedené nedostatky a z toho prameniace obavy získavajú na vážnosti aj preto, že skutočná filozofia návrhu nového zákona o lesoch inklinuje k väčšej intenzifikácii lesného hospodárstva na Slovensku a k bagatelizovaniu verejnoprospešných funkcií lesov a hodnoty prírodného bohatstva Slovenskej republiky. Pritom jeho rozumné a trvaloudržateľné užívanie môžeme z ekonomického hľadiska považova? za jednu z najvýznamnejších dlhodobých investícií na Slovensku, významom presahujúcu aj niektoré (verejnos?ou nekontrolovateľné) investičné megaprojekty do kontroverzných a dlhodobo ekonomicky nestabilných priemyselných odvetví typu automobilového priemyslu a pod. „Investícia“ do lesov Slovenska by dlhodobo stabilizovala ekonomiku nášho štátu podstatne výraznejšie než uvedené megaprojekty, ktoré sú popritom všetkom navyše aj masívne dotované peniazmi zo štátneho rozpočtu.

4. Návrh zákona o lesoch obmedzuje možnosti právnej a občianskej kontroly, neumožňuje aktívnu účas? dotknutých obcí a zástupcov verejnosti (napr. občianskych združení) v konaniach, v ktorých môžu by? dotknuté ich záujmy.

Z návrhu zákona vyplýva, že v niektorých prípadoch je vylúčená možnos? preskúmania rozhodnutí v správnom konaní, čo znamená, že nie je možné voči takýmto rozhodnutiam poda? odvolanie. Návrh však v týchto prípadoch neupravuje žiadny spôsob preskúmania rozhodnutí. V zákone je ale nevyhnuté výslovne stanovi? možnos? preskúmania možných rozhodnutí vzhľadom na ich povahu, pretože môžu vážne a hrubo poruši? základné práva iných osôb a záujmy iných dotknutých strán. V záujme ochrany práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb dotknutých rozhodnutiami podľa tohto návrhu zákona by mal tento návrh upravi? dvojinštančné konanie v rozhodovaní o týchto veciach a priamo uvies? možnos? preskúmania konečných rozhodnutí súdom, ako to upravuje aj správny poriadok. Je potrebné upravi? povinnos? predmetných orgánov riadne zisti? skutočný stav vecí pred vydaním rozhodnutia a k tomu si zadováži? všetky potrebné podklady, čo je inak jedna zo základných zásad správnych konaní, ktorá príslušným orgánom nedáva možnos? ľubovôle pri vydávaní rozhodnutí.

V súlade s trendmi v krajinách Európskej únie o účasti verejnosti na rozhodovaní a prístupe k spravodlivosti vo veciach životného prostredia by medzi účastníkov konania mali by? zahrnuté aj mimovládne organizácie z oblasti ochrany prírody. Účas? verejnosti na rozhodovaní vyplýva aj z Aarhuského dohovoru (Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovaní a prístupe k spravodlivosti vo veciach životného prostredia), ku ktorému sa Slovenská republika ako posledná krajina EÚ práve chystá pristúpi?. Aarhuský dohovor upravuje práva verejnosti pri vytváraní a uskutočňovaní environmentálnej politiky.

Zákon o lesoch je dôležitým právnym predpisom, ktorý v mnohých oblastiach priamo súvisí so záujmami a prioritami ochrany prírody a krajiny.

Zjavnú snahu predkladateľa zamedzi? občanom možnos? uplatni? svoje práva zákonným spôsobom prostredníctvom správneho konania a celý proces rozhodovania o zásadných veciach ovplyvňujúcich hospodárenie v lesoch ponecha? iba na príslušných orgánoch štátnej správy lesného hospodárstva, bez možnosti účasti vlastníka či občianskej kontroly, považujeme za neprijateľnú.

Návrh zákona tiež neumožňuje prístup verejnosti k vybraným informáciám obsiahnutým v lesných hospodárskych plánoch.

Návrh má za cieľ zruši? v niektorých prípadoch aj súčasnú povinnos? vyznačovania ?ažby v lesnom poraste, čím zanikne jediná možnos? kontroly legálnosti vykonaného zásahu.

5. Viacznačnos? alebo nejasnos? kľúčových ustanovení návrhu zákona umožňujúca značne rozdielne právne výklady a ich realizáciu v praxi.

Návrh zákona definuje základné hospodárske spôsoby, ktoré sú základným rámcom aj pre ?ažbu dreva, nejednoznačnými formuláciami, v praxi ľahko zneužiteľnými.

Aj mnohé povinnosti obhospodarovateľov lesov sú definované z praktického hľadiska neurčito. Dávajú možnos? zneužíva? situáciu – ?aži? nešetrným spôsobom, spôsobova? nadmernú eróziu pôdy, poškodzova? stojace stromy a pod.

Viacznačné formulácie (typické pre mnohé právne normy v gescii MP SR) nemajú v takýchto kľúčových zákonoch žiadne opodstatnenie. Presné a jednoznačné zadefinovanie základných nástrojov pre udržateľné využívanie lesov – aj vzhľadom k očividnej neochote zodpovedných pracovníkov rezortu pôdohospodárstva k takémuto prístupu – sú jedným z hlavných dôvodov, prečo je nutné návrh zákona o lesoch vráti? na komplexné prepracovanie. Rozdielne prístupy rôznych rezortov a používanie nejednotnej a nejasnej terminológie zakladá možnos? právnych sporov pri riešení konfliktov medzi viacerými zákonmi (napr. zákon o lesoch vs. zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny).

V návrhu zákona sa nachádza aj množstvo logických nedostatkov. Obľúbenými slovami tvorcov návrhu zákona sú slová ako „môže“ a „spravidla“, ktoré podľa nášho názoru do kľúčových ustanovení zákonov nepatria.

6. Mrhanie verejnými financiami

Návrh zákona umožňuje obhospodarovateľovi lesa žiada? o podporu z verejných zdrojov ak vykonáva tzv. výchovnú ?ažbu v lese odporučenú lesným hospodárskym plánom – tzn., keď zhodnocuje svoj majetok.
Výchovu lesa pritom návrh zákona definuje ako hospodárenie v lesných porastoch predrubného veku zamerané na zlepšenie ich vývoja, druhovej a priestorovej štruktúry, zdravotného stavu, odolnosti a kvality. To znamená, že už takto definovaný účel výchovnej ?ažby, by mal by? dostatočne motivujúcim faktorom pre obhospodarovateľa lesa, aby svoj, resp. zverený les spravoval so zreteľom na jeho kvalitu. Kvalita vyprodukovanej drevnej hmoty je totiž jedným z hlavných dôvodov realizácie výchovných ?ažieb. Sú to vo svojej podstate umelé zásahy do mladších štádií lesných ekosystémov s cieľom predbehnú? proces samozrieďovania stromov (tj. prirodzený autoregulačný mechanizmus) v snahe ponecháva? v lesných porastoch stromy takých technických vlastností, ktoré prinesú kvalitnú, rýchlejšie a lepšie speňažiteľnú produkciu. Preto dotovanie takejto činnosti z verejných zdrojov nemá žiadne racionálne opodstatnenie.

Za mrhanie verejnými zdrojmi považujeme aj nutnos? vypracovania tzv. osobitného režimu hospodárenia obvyklým vyhotovovateľom LHP pre územia s nulovým variantom zasahovania.

7. Proces tvorby návrhu nového zákona o lesoch.

Spôsob akým sa vytváral návrh zákona o lesoch z právneho a demokratického hľadiska nepovažujeme za štandardný. Deficit demokratického a odborného prístupu k tvorbe návrhu nového lesného zákona sa prejavil už v prvopočiatkoch kreovania tejto závažnej právnej normy s ďalekosiahlym dopadom na socioekonomickú sféru a na životné prostredie. V prvom rade ide o neprijateľné obídenie Komisie ministra pôdohospodárstva SR pre prípravu a vypracovanie návrhu zákona o lesoch, ktorú s týmto účelom ustanovil minister pôdohospodárstva Zsolt Simon. Výsledný produkt preto nemôžeme považova? za nič iné ako prejav svojvôle predkladateľa presadi? znenie zákona vyhovujúce iba úzkej skupine ľudí. Nemožno vylúči? ani nežiaduci nátlak určitých komerčných lobistických skupín. Zjavná snaha kompetentných o elimináciu základných demokratických mechanizmov pri tvorbe návrhu zákona o lesoch tieto podozrenia skôr potvrdzuje, než vyvracia.

Zástupcovia Platformy MVO pre NATURA 2000 upozornili zodpovedných predstaviteľov Ministerstva pôdohospodárstva SR na väčšinu z týchto nedostatkov v rámci pripomienkových a rozporových konaní. Predstavitelia MP SR však prejavili len veľmi malú vôľu k obojstranne uspokojivému odstráneniu závažných rozporov, ktoré z týchto zásadných pripomienok vzišli. Podľa názoru MVO vypracovalo ministerstvo, zrejme pod silným tlakom komerčných záujmových skupín, taký návrh zákona, ktorý by v prípade jeho schválenia v súčasnej podobe radikálne zmenil situáciu v neprospech slovenských lesov – jednej z najvýznamnejších zložiek životného prostredia Slovenska.

Vážený pán predseda vlády,

veríme, že na základe uvedených argumentov iniciujete stiahnutie návrhu zákona o lesoch z ďalšieho legislatívneho procesu a odporučíte ho od základu prepracova?. Samozrejme tak, aby sa na jeho ďalšej príprave mohli zúčastni? zástupcovia všetkých oprávnených záujmových skupín. Pochopiteľne, predložený návrh zákona o lesoch je žiaduce prepracova? v súlade s pripravovanou Národnou lesníckou stratégiou.

Keby ministerstvo pôdohospodárstva postupovalo od začiatku týmto spôsobom, ušetrilo by si množstvo času a zbytočných komplikácií, z ktorých mnohé ešte len prídu. Takto samo vytvorilo dojem, že zákon má v skutočnosti slúži? len na ľahké presadenie komerčných finančných záujmov drevárskej lobby, teda úzkej skupine ľudí najmä okolo drevospracujúceho priemyslu – či už slovenského alebo medzinárodného.

S úctou

Tomáš Blaškovič 1)
Ján Dobšovič 2)
Mikuláš Huba 3)
Vladimír Hudek 4)
Jozef Chavko 5)
Róbert Oružinský 6)
Ján Roháč 7)
Ján Šeffer 8)
Ľubica Trubíniová 9)

Členovia platformy MVO pre NATURA 2000:

Spoločnos? pre ochranu vtáctva na Slovensku – SOVS 1)
Klub stráže prírody 2)
Spoločnos? pre trvalo udržateľný život v SR - STUŽ/SR 3)
Regionálne environmentálne centrum - REC Slovensko 4)
Ochrana dravcov na Slovensku – RPS 5)
PREDATOR – výskum a ochrana dravcov 6)
Združenie Jantárová cesta 7)
Daphne – Inštitút aplikovanej ekológie 8)
Bratislavské regionálne ochranárske združenie – BROZ 9)


Kontakty:

Spoločnos? pre ochranu vtáctva na Slovensku - SOVS
Mgr. Tomáš Blaškovič
tel.: 5542 2185, fax: 5542 2186
mobil: 0907 988 247
e-mail: blaskovic@sovs.sk

Klub stráže prírody
Ján Dobšovič
tel.: 5542 2185, fax: 5542 2186
mobil: 0903 751 330
e-mail: dobsovic@sovs.sk

PREDATOR – výskum a ochrana dravcov
Ing. Róbert Oružinský
mobil: 0907 871 641
e-mail predator@predator.sk

Bratislavské regionálne ochranárske združenie – BROZ
Ing. Ľubica Trubíniová
tel. /fax: 5556 2693
mobil 0905 271 888
e-mail: trubiniova@changenet.sk