mila moja.
prave som prisla domov z kutu. ako som tak sedela s bobesom a evou v aute, rozmyslala som nad tym vsetkym. bolo ticho, proste sme mlcali, pocuvali nicka cavea a ja som si tak, sama pre seba vyhlasila sutaz: kto ti prvy napise do toho irska. no a povedala som si, ze tu sutaz vyhram. a mozno vlastne nie, mozno si este vecer doma budes pozerat maily a mozno zajtra rano, este pred odletom. ale je to jedno. ci si to precitas az tam, alebo este tu.
dufam, ze sa mi velmi nepletu pismenka, mne sa to obcas stava a este ked som taka mierne pripita ako teraz... hm... no... vies, cestou domov,ked sme sa rozlucili... proste vela myslienok... "maly krok pre cloveka, ale velky pre ludstvo" ... ono je to, v tvojom pripade, vlastne naopak. pre nas, myslim, i ked nam budes velmy chybat, pre nas je to maly krok. naozaj, ta doba nie je az taka dlha ako sa zda. zazila som to s hankou, s ninkou a aj s tinkou. nie je to dlho. pre nas, co sme tu. pre nas je dlha ta polhodinka ticha, ked sa clovek vrati, po dlhej dobe, ta polhodinka, ked si nie je co povedat, proste ticho, i ked clovek ma po tej dobe vela movych veci, ale akosi to nejde. ten cas, po odluceni je dlhy, kym zacneme zmysluplne komunikovat. ale co ti o tom budem pisat, ved to zazijeme, ked sa vratis. uvidis, bude to pol hodinka. no ale aby som pokracovala. proste: maly krok pre nas (tvojich kamaratov, priatelov, rodinu) maly krok i napriek tomu ako nam budes chybat, maly. ale velky pre teba. nech uz to vyznieva akokolvek pateticky, velky pre teba. chod.
chod. a uzi si to. pouc sa a pobav. neprezivaj to, uzi si to. a z casu na cas si na nas spomen. a vrat sa, ziva a zdrava, zmenena ale stale ty - taka ista, ale ina.
maj sa tam krasne, vyuzi to naplno a ak (co dufam, ze nie), by to bolo uplne na picu, neboj, vratis sa a my tu budeme, stale pre teba v tejto prachom zapadnutej a zabudnutej blave.
cmuk, moja teta veduca.