ako si tak citam vase pribehy a nazory
tak ma napadlo pomaly
ze napriek tym viditelnym a
vsetkymi uznavanym rozdielom
medzi introvertami a extrovertami
poznam okolo seba ludi, ktori
dokazu spolu byt, citit, komunikovat
aj ked su dost povahovo odlisni...

a najkrasnejsie je to,
ked si extrovert, ulietany ukecany rozosmievajuci
kdesi v hlbke uvedomi,
ze chce zazit chvilku pokoja bez slov
a zrazu si prisadne k introvertovi,
zamyslenemu kdesi v puklinach priestoru

... a potom spolu mlcky pocuvaju ticho....

to som zazila par krat
a je to naozajstne silny pocit :)