Nebezpečenstvo hroziaceho vojnového konfliktu urýchlilo rozhodnutie Charlesa Chaplina prispie? svojím dielom k obrane ideálov slobody. Vo svojom Diktátorovi zaujal kategoricky odmietavé stanovisko voči fašizmu a jeho vládcom. Pred celým svetom odhalil úbohos? a krutú smiešnos? Adolfa Hitlera, postihol abnormalitu a vyšinutos? fašizmu: Chaplinov diktátor Hynkel v sebe zlučuje sentiment so zvieracím hulákaním do mikrofónu. Je to teda slaboch, trpiaci komplexom menejcennosti a zároveň chorobným pocitom nadradenosti. Vo filme stelesňuje Chaplin už spomínaného diktátora Hynkela a prenasledovaného židovského holiča, ktorých si nakoniec pre vonkajšiu podobnos? zamenia. Pre Hynkelove prejavy si Chaplin vymyslel umelý jazyk, použil pritom všetky náležitosti rečníckej nemčiny a skvele ho uplatnil aj v milostnej scéne. Vo filme nechýbajú ani scény plné čistej komiky (dnes už klasické) – ako napríklad holenie zákazníka v rytme Brahmsovho Uhorského tanca.