možno sa chytám v denníku toho najnepodstatnejšieho, ale veď vždy som mal preto nadanie a navyše, všetci sme len projektory. takže tak, od silvestra vobec nehúlim a takmer nepijem a optimálne by som v budúcnosti chcel húli? maximálne tak párkrát do roka. musím poveda? že mnohé veci sa tým zmenili. niežeby sa tým mechanicky odoperoval pocit neuplatnenosti, neustálenosti, večného hľadania (v kruhoch) a predovšetkým totálnej citovej deprivácie, ale s triezvou hlavou sa mi rysuje jedna celkom základná, dos? natvrdlá myšlienka: všetko to potrebuje čas a ten sa nedá znásilni?, skopa? do vyhovujúceho tvaru - nafúkne sa spa? a budeš ho musie? aj tak celý nekonečne únavne a nekonečne pomaly prejs?. keď húliš, sny sú tak na dosah ruky a frustrácia tak blízko srdiečka, že sa s tým nedokážeš zmieri?, nedokážeš to prija? ako stabilnú súčas? reality. (ďalšie benefity abstinencie nemá tuto zmysel zmieňova? lebo nesúvisia s témou :) je to určite hrozne subjektívne, ale cítim sa tak zvláštne lepšie - nie práve lepšie, ale o dos? skutočnejšie a trochu pokojnejšie.