Ona ma vobec nezaujimala, chapes. Vedel som ze existuje, ze ju poznam par dni, chvilu sme pokecali ale vobec ma neuputala. Bolo tam strasne vela dalsich bab, takych typov, po ktorych idu vsetci kokoti, ved vies ako to byva. Aj ja som bol kokot. S takym mnozstvom alkoholu v krvi som sa na nu ani neotocil a vobec mi to neprekazalo. Nikdy som sa jej neopytal, preco netancuje a preco iba sedi ako kôpka nestastia, hoci som jej to videl v ociach. Vzdy ked som prechadzal okolo, hladela na mna prosebnym pohladom. Ale poviem ti, mne to bolo stale jedno.

Nastal novy tyzden. Ludia sa opät pobrali do prace a decka do skoly, a vsetci zili svoj bezny zivot ako ho zijem od kazdeho pondelka ja alebo ty. V autobuse som ju stretol. Nechapal som, hovorila, ze ma vidava v buse, hoci ja som ju tam nikdy nevidel. Asi zijem ten svoj prijebany stereotypny zivot, ved vies, prides do busu, stojis, rozmyslas, vystupis.
-Tak uz viem, kde byvas.
-Heej?
-Jasne.
Neskor vysvitlo, ze absolutne netusim, kde byva. Ved ona byva kusok odo mna!Este sme chvilu pokecali, i ked jej do reci moc nebolo. Dalsi den som ju pozval na kavu. Nie. Ani dalsi den? Nie. A kedy? Nie. Co o rok? -asi nie. No co by si spravil ty? Neviem ako teba, mna to dost vytocilo.

I ked bola nadalej vzdy mila, citil som z nej chlad, ktorym oplyvala od naseho stretnutia v buse. Viem, ty by si sa na to asi vykaslal, ale ja, ja som bojoval dalej. Zbytocne. Ked uz som bol v tom pousi, bolo neskoro. Aspon som zistil, aky som strasny kokot a ze prilezitost aku som mal, uz mat nebudem. Ale ja tak strasne chcem, mne z toho asi jebne. Je mi uplne na vrazdu. Co mlcis, tebe je to jedno?

Kvietky na parapete mlcali. Uz mali dost vecnych diskusii o zmysle zivota a motorovych pilach. Uz nepovedali ani slovo.