Stava sa mi to tiez len niekedy. - Nad cimsi sa zamyslim, neda mi to. Mam asi tiez tu potrebu zistit. Zistit preco sa vyvijame, komu patrime, ktore veci su pre mna podstatne, ktore pre inych - a preco.
Hej castokrat sa takto zastavim... odidem. V podstate nemam na vyber. Klbko ktore spriadam, prestalo byt viditelne a pochybovat o tom kto si koho vlastne namotava uz hranici z beziluziou a marnostou. Vlastne marnostou nad marnostou ako chcete.

Ludia ako ja, naokolo mna ziju v hroznych sebaklamoch. Uzavreny do ulity klamu ktoremu veria. Je ich mrte vela. Nieje to moj sebaklam ?

A co JA ? S mojim vlastnym tienom na poli beznadeje, vtedy, vtedy sa mi vynoria tie dobre spomienky. Tie luky a stromy a ona a vona ve periny do ktorych ulihame, pritom pocut niekde v dialke, cudny rytmus, daku polku v polke, a zrychlene.

A prikryjem si dlanou celo, lebo to slnko svieti mi rovno tam. Fotonami bombarduje moje oko aby som ani nahodou nemal sancu pochopit naco je.

Idealy. Sny. Mety

- su priamociare a castokrat jedinecne a nase
- su tim preco sme este tu
- preco su teda tu ?
- ved su to asi len bezdialkove vyprosene hlupe sproste hlavne nase idealy. A pozabijame sa raz kvoli nim. Preto sme tu ?


VSETCI : Badatelia, Hrdinovia, Sampioni (Raz to omrzi)
Lajdaci, Darmozraci, Lenivci

A v com chces byt najlepsi ty ?
A ked nie v tomto v ktorom zivote si chcel zit ?
Vies ako hlboko treba zasadit strom ?


A nielen pretoze sa nevieme rozhodnut sme tu takto.
Uplne najviac extravagantna jednoplanetarna smotanka.