Zdravy clovek sa aspon raz za zivot zblazni.
Prelomi sa na svoju stranu, naberie odvahu a cely svoj cas,
ktory doteraz venoval praci alebo skole venujeme tomu, o com
premyslal uz len ako unaveny obcan vecer v posteli.

Je to tazsie nez sa kedy zdalo, vytvarat si vlastne pravidla.
Rozhodovat sa pri kazdej knihe, pri kazdej vete, pri kazdom slove,
ci ano a ci nie.
A ked tu nie je hodina, rozvrh, plan, nic a nikto kto by mu ukazal smer,
vsetci ktori by za normalnych okolnosti stali v cele, teraz vidi len v dialke.
Niet sa comu comu cudovat, clovek je od cloveka ako jeden svet od druheho.

Neexistuju ziadne kriteria, musis proste urobit vsetko, pre to.
Tak sa aspon raz za zivot zblaznis.