Sere ma, ze sa uz navzajom stracame...nebavi ma ti uz volat, ked ma neustale rusis a nezdvihas...mesiac som volala, pisala v jednom kuse a ty nic. Stale ma ten cit neopusta, ale asi bude najlepsie pohnut sa dalej...mozno ti to pride, ze som este decko, ze sama nedokazem vysvetlit svoje hlupe ciny, ze stale neviem co chcem, ze sa bojim buducnosti a kazdeho noveho dna. Mozno ti to pride a ty pochopis, ze ludia sa menia - dospievaju a ty mi odpustis a prestanes byt tvrdohlavy, ale mozno uz bude neskoro. Nie je to vyhrazka, ani sluby, ani niccc podobne... Bude mi len velmi luto, ked pride ten cas ked vezmem tvoje fotky a veci a zalepim ich navzdy do krabice. Teraz ich mam stale po ruke..radsej sa na ne nepozeram (nechcem stale plakat) ale citim ich a s nimi mam aj nadej. Ked ich skovam, aj moja nadej odide.......postupne aj zacinam verit v osud alebo to stare "CAUSE AND EFFECT"...verim, ze toto vsetko sa nam stat malo, ale neviem naco by to bolo dobre, ked uz nikdy nebudeme spolu. Preto si myslim, ze TEN HORE s nami este plany ma a preto sa nevzdavam.