nedavno mi ktosi hovoril -- bud se zije, nebo pise ..
najviac mam toho popisaneho ked zle bolo, you know ... ale zas kopa ludi miesto toho bude nariekat nad svojim osudom a vsetkym naokolo sa stazovat ..
a niektorych ludi by som strielala .. a niektori to nechapu ..
da sa nieco ine s tym robit ?
ked mam radost, zijem .. neriesim; a chcem pisat a nejde to, sa musim nutit; volou alebo aj chemicky -- a potom moze nastat situacia, ako jedna znama volala dekanovi brnenskej univerzity a nadsene mu vyklada - uz som na to dosla, zmyslom a cielom vsetkeho je lsd + mdma ....
kludne si dajme eseje ;) .. sice mi to trochu pripomina vysoku skolu (a taku koncentraciu debilov ako na vs som naozaj nikde nestretla) .. ale aspon by sa tym dokazala nejaka snaha, pokus - ucit sa, vytvarat ..
.. kto chce diskutovat o drogach, nech napise aspon jeden report, ktory bude o niecom inom ako o tom, ze sme sa ujebavali celu noc ...
atd. atd.
ach jo .. ale nastastie stale sa predsa len da vyselektovat nieco dobre a hodnotne .. aspon jedneho vzacneho cloveka za rok .. mne to staci. zazrak. a dari sa zatial.
imho to neni lenivost ani pohodlnost .... len sa zabuda na sny ..
prisposobuje sa .. lebo malokto vie priznat ze predsalen - cosi tusil a videl .. mozno davno ale predsa ... jednoduchsie je zapadnut - jeden za vsetkymi, nie jeden sam za sebou ....
a potom sa objavi ten stary muz, the inmost light a ja viem - len nezabudnut, nezabudnut !!
is that you wanted to hear ?
;)