Vsetko sa to zacalo v puberte, mal som svoj prevrat, ako kazdy clovek a ako kazdy som aj ja prezival individualnu evoluciu. Neucil som sa jednotlive predmety, najma prirodovedne. Zaujal ma Kafka, Marx, Ilf a Petrov, a iny. Matematika mi nikdy nesla, to bol kamen urazu, ach, ta matematika, moje nepochopenie a jej genialita, kolko krat som ta preklial.
Prepacte, obchadzam temu.
Mal som reparat, na konci 3 rocnika. Dost ma to vzalo, mamu este viac.
Vybavila mi doucovanie u jedneho, u nas v meste velmi znameho cloveka. Bol to celozivotny pedagog na miestnom gymnaziu. Ziaci ho moc neoblubovali a roznasali sa rovne klebety, casto pravdivejsie ako obycajne talafatky, castejsie to bola pravda. Vedel som do coho idem.
Cas leta, triciek, a jedneho specialneho tricka s Leninom, ktore som mal tak rad. Chcel som ho zobrat k nemu, no nastastie prisla nauka o jeho ideologii.
Bol prvy, kto vytiahol vlajku na bolkon po revolucii. Take boli klebety. Ako povedal Kurt Vonnegut - Tak to chodi.
Opat vela pisem, zbytocne, netreba.
Pocas doucovania ma vela naucil, nebola to matematika, bola to skola zivota, prax, ako nikdy predtym.
Viem, ze si na mna nepamaa, mam to odskusane.
Viem nazor ludi, hlavne zaikov, na to aky je vlastne clovek. Nepotrebujem iny nazor. To co mi ukazal stacilo.
Mozno ani neviem, co vsetko mi dal.