Mal som spoluziacku,ktora bola uletena podobnym sposobom ako ja,proste stacil kratky rozhovor a bolo nam fajn,ale casto sme kecali aj dlhsie,skoda je v tom,ze v tej dobo som ju bral ako samozrejmost,preto som nemal chut spoznat ju blizsie a potom uz komunikacia upadla:(Ale stale funguje ten druh porozmenia,ze ked sa nahodou stretneme na ulici tak stavi pohlad a vies ako na tom je a da sa kecat o comkolvek.Len ma proste stve moja neschopnost ju viac spoznat.