Musim povedat, ze napriek tomu, ze niektory ludia si myslia, ze som neskutocne pesimisticka, tak v podstate je to presny opak.
Ja som asi jediny clovek, ktory do poslednej sekundy vzdy veril, ze vsetko dobre dopadne...sice sa vzdy sklamem, ale aj tak vzdy tomu verim..
No teraz sa mi zmenil zivot od zakladov.teraz sa zo mna asi naozaj stane pesimista.
Predstavte si, ze nieco chcete neskutocne dlho, asi tak 6 rokov, cely ten cas prezivate len tak zo dna na den a cakate kedy to pride, medzitym si kratite cas inymi vecami, ale stale cakate niekde v hlbke duse, ze to predsa takto nemoze byt ked po tom tuzite tak dlho
a potom, z nicoho nic, ani sami neviete ako, to mate.
V tom okamihu mi to ani nedoslo, nejak sa mi to zdalo az prilis skutocne na to aby to mohla byt pravda..ved tolko stastia zrazu sa neda ani uniest..neda
a potom som sla spat,tak spokojna, ze keby mi niekto v tom okamihu zacal nadavat do neviem coho vsetkeho, asi by som mu este podakovala...
Rano som sa vsak zobudila a ten pocit tam uz nebol.Zenska intuicia predsa len na nieco je, nevedela som preco, ale vedela som ze sa nieco deje..
Zrazu mi zvoni telefon, uplakany hlas mi hovori:
XY: sadni si
ja: preco
XY: ....mal nehodu
Zakrutila sa mi hlava.Prve co ma napadlo bolo, ze to co bolo den predtym bol asi naozaj sen, druhe co ma napadlo, ze chcem zomriet aj ja...To som zila cely cas naozaj len preto, aby som bola stastna jeden den?aby som sa trapila myslienkami co mohlo byt keby?aby ma potom vzapati opustil?
Zmenilo ma to.
Ked idem po ulici a vidim ludi ako si nevazia toho co maju, ako sa objimaju, aki su stastni a vzapati sa opustaju, tak je mi z toho zle.ako sa moze niekto vykaslat na lasku?nemoze, na to nie je podla mna ziadne ospravedlnenie...a zisti to az ked bude neskoro