„Niečo vám vypadlo.“ Ani neviem či to počujem. Stále som zahľadený na ten modrý obal. Snažím sa ho skúma?.
„Haló! Niečo vám vypadlo!“ Fakt to asi patrí mne.
Obzriem sa smerom k východu z pošty. Stojí tam Sexica. Hadími očami pozerá na mňa, thurmanovskými perami sa usmieva, ukazuje rukou v čiernej rukavičke na pohodené noviny...
„Toto vám teraz vypadlo, keď ste vychádzali.
„Aha, jasné. Ďakujem.“ Som bohovsky v rozpakoch.
Kým spravím pár krokov, aby som k nim podišiel a Sexici bol takmer na dotyk, z vchodu vybehne postaršia moletka, rázne sa zohne, schytí Nový Čas a podá mi ho do rúk.
„Éééé, ďakujem...“ Dvojnásobné rozpaky. Pri ďakovačke hľadím hlavne na Sexicu.
Ešte viac sa rozosmeje.
„Dúfam, že sú v nich pre vás nejaké dôležité informácie. Tým pádom by som vás akože zachránila, nie?“
Znova koketný smiech do môjho strémovaného ksichtu. Dôležité informácie? Pre mňa? V Novom Čase? Ale moja...
„Jasné. A ešte k tomu aké! Ale to je tajomstvo. V každom prípade som vašim dlžníkom. A svoj dlh by som rád splatil ihneď. Čo poviete na fajnú kávu a pohár horúceho vareného vína?“
Vyštylizoval som to ako profesionál, ale Sexica nemá devä?tnás? rokov, aby necítila ako sa vnútorne trasiem, ako sa bojím trapasu.
Normálne prikývla a zachvíľu sme si to valili v jej aute z centra mesta. Vduchu som sumarizoval, aké témy použijem pri káve, aby som sa jej čo najviac dostal pod kožu. Aby som sa jej zavŕtal do hlavy a do citov. Kávové stretnutia by sa potom opakovali, raz večer by sme určite skončili u mňa a ja by som bol ví?azom.
Zvraštil som obočie. Práve sme minuli dohodnutú kaviareň. Čo je na sedatívach?
„Ste zabudli? Tam sme mali odboči?.“
„Zlato, ja mám iný plán,“ usmiala sa sama na seba v spätnom zrkadielku.
Zakrútila sa mi hlava, vyschlo mi v krku. Som obe?ou? Sexica ma unáša? Waaaw!
„Mám vám odovzda? aj mobilný telefón?“
„A čo by som s ním akože mala robi??“
„No keby som možno chcel vola? políciu, pani únoskyňa.“
Smiech vyvolávajúci u mňa mravčenie smerom dole.
„No myslím, že to bude to posledné, čo ti zachvíľu príde na rozum.“
Zaparkovala v hájiku tesne za mestom. Musel som vyzera? pekne blbo. Ako panic s družstvom volejbalistiek v spoločných sprchách. Ježišikriste, čo mám teraz poveda??
Hovori? nebolo treba. Bez slov sa mi divoko prisala na ústa. Jazykom zistila, že mandle vybraté nemám. Kým som stihol odohna? všetky imaginárne hviezdičky spred svojho zraku, už som mal rozopnutý zips na nohaviciach.
Čo sa pod ním skrývalo som nevidel. Zavadzala mi hlava s blonďavou voňavou hrivou, ktorá akoby stále prikyvovala áno, áno, áno.
Začal som si to užíva?.
Keď mi Sexica predviedla gros svojho orálneho know-how, vyskúšali sme predné aj zadné sedadlá. Už som nebol pasívny ako na začiatku. Čo som debil? Sexicu ma? konečne na lopate a ja budem stále v rozpakoch? Začal som zo seba robi? kanca.
Viete akú výhodu majú motorové vozidlá, v tomto prípade automobily, ktoré majú motor umiestnený na prednej náprave? Majú zohriatu kapotu. A tak aj v decembri si na ňu môžete posadi? ženskú bez toho, aby o niekoľko dní musela navštívi? gynekológa. Holý zadok jej nezamrzne, a keďže sa jej komfortne kefuje, ona svojim teplom a bioproduktami zohrieva zas vás.
No čo vám budem hovori?... Skončil som strapatý, polovyzlečený, farebný od rúžu, odfukujúci na sedadle spolujazca. V rádiu hrali What a wonderfull life a ja som si vychutnával postkoitálnu cigaretu. Americký sen!

Už niekoľko rokov ju stretávam. Jedna z najsilnejších pozitívnych nočných môr. Nočná mora preto, lebo sa mi s ňou zčasu načas sníva. Pozitívna, pretože keď sa zobudím, chcem milova? a milova? sa. Končí to však prozaickejšie...
Niekoľko rokov ju v meste stretávam a ako spúš?ou fotoaparátu do seba cvakám obrazy jej dokonalosti.
Postava vedomá si svojich horných desa?tisíc telesnosti. Svetlé vlasy upravené aktuálnym štýlom. Oblečenie ako z fotografie v ženskom trendy magazíne.
Pripomína mi Umu Thurman, môjho líblinga medzi holywoodskymi stars, elgantne a so šarmom stínajúcu hlavy japonských padúchov.
Sexica. Mali by ste ju vidie? v akcii (teraz už myslím tú „moju“ Umu). V akcii, to znamená ako kráča po ulici. Nesie sa akoby ani nedostupovala, a zároveň suverénne ako po módnom móle. Tie nohy! Chlapi z krčmy od vedľa by vulgárne poznamenali, tá má ale dlhé š?anie.
Oči. Utopilo by sa v nich naraz sto takých ako ja. Keď sa stretneme, vždy sa nimi pozrie do mojich, ja to však dlho nevydržím. Sklopím zrak alebo sa zrazu začumím kdesi úplne inde.
Sexicu už stretávam niekoľko rokov a neviem si pomôc?. Vždy si ju vychutnám, vždy vyhlcem pohľadmi (kým sa na mňa nepozrie), no doposiaľ sa s ňou ani nezdravím.
Určite si je vedomá, že po nej slintám. Pri jej výzore musí by? zvyknutá na magnetické psie pohľady.
Stokrát som si povedal, že jej konečne poviem dobrý deň. Po pozdrave je človek tomu druhému predsa len bližší. Raz sa možno stretneme na nejakej akcii, alebo pri práci, potom sa mi ľahšie nadviaže konverzácia.
Ale hanbím sa, hanbím. Bože ako sa jej len hanbím.
V predstavách však nie. Keby ste ich poznali. Impozantný mix. Červená knižnica, filmové romance 50.rokov, trojaktová štruktúra, rytiersky epos a erotika erotika erotika.
Sexica má dve deti. Kto by to do nej bol povedal? Ja teda nie! Aspoň zo začiatku som si nahováral, že to budú určite jej krsňatá alebo susedkine deti. Neskôr mi došlo, že s cudzími by sa tak často a takmer všade nevláčila.
Ak má deti, má aj muža, nie? A možno je už rozvedená. Hej, to by mohla... Ale takáto žena predsa nemôže by? bez chlapa! Nech, čo to vôbec riešim?
Ak žena okolo tridsiatky vyzerá po dvoch de?och v takej forme ako sexica, ľudia, poviem vám, tak za to stojí. A mne veru stojí. Najčastejšie, keď si ju predstavujem.
Sexicu stretávam niekoľko rokov, neviem sa nabaži? jej telesného umenia, no stále sa cítim ako konverzačný vôl. Jednoducho sa s ňou neviem da? do reči, Jednoducho to neviem!
Často rozmýšľam prečo mám tento problém. Tak strašne sa bojím odfajču? Neúspechu? Odmietnutia a výsmechu, že som si vôbec dovolil trúfnu?? Áno, toho sa bojím. A ženy radi klebetia.
Keď ju zbadám na ulici, zvyčajne zrýchlim krok, aby som sa mohol pokocha? z detailov. Chvíľu sa teda kochám. Keď ma zaregistruje, začnem hra?. Napríklad sa vžijem do roly telefonujúceho. Rozprávam do hluchého mobilu a ju som si akože ani nevšimol. Inokedy zas mimovoľne zabočím do najbližšieho obchodu. Vyzerá to nenápadne, nie? Keď sa stretneme v protismere, chvíľu sa na ňu pozerám. Keď sa však priblíži a pozrie mi do očí, zrak hneď klopím a rýchlo nájdem niečo na sebe alebo mimo seba, čomu sa začnem venova?.
Potom sa vždy preklínam. Ale v predstavách, v predstavách som Valentino, Gary Cooper, Alain Delon, Tom Cruise alebo aj Jiří Bartoška.
Mnohokrát si predstavujem, že Sexica sa prihovorí mne prvá. Osloví ma a povie všetko narovinu. Teda to čo chcem poču? ja. Alebo náhoda. Tá by bola super. Nejaká náhoda nás znenazdajky dá do dohromady a ja sa už s Umou Thurman váľam v perinách.
Dnes, cestou do práce som ju uvidel. Zdiaľky ma zelektrizovala jej olivová bunda. Za rýchlos? chôdze, ktorú som okamžite vyvinul, by sa nemusel hanbi? ani Jožko Pribilinec.
Zachvíľu som jej už dýchal na chrbát. To znamená, že som od nej mohol by? takých dvadsa? metrov.
Obtiahnuté džíny, vyhrnuté nad okraj vysokých čižiem, s majstrovskou precíznos?ou modelovali jej živý zadok a vzrušujúce boky. Len sa ich dotknú? a aspoň na polhodinu si ich privlastni?.
Chodník bol zľadovatelý, ako sa na december patrí. Sexica prehodila do dvojky, chôdza sa spomalila. Našľapovala opatrne.
Nový vizuálny zážitok rovná sa nový pôžitok. Život pod jej obtiahnutými džínami začal pulzova? inak. Už to nebol rytmicky viazaný ale voľný verš. Stále však ušľachtilá poézia!
Ponoril som sa do predstáv. Podídem k Sexici, ruku jej jemne položím na antický zadoček, na kryštálovom chodníku spravíme piruetou čelom vzad a mierime si to rovno ku mne domov.
Bublina snu spľasla, keď sa Sexica zrazu prudko obrátila a pozrela na mňa. Došľaka, môže človek vycíti?, že sa niekto cudzí odzadu na neho pozerá?
Mohol som sa jej to pokojne opýta?. To by som však už nesmel by? nalepený v okienku novinového stánku. Jej prudká otočka ma tak rozrušila, tak vyľakala a zahanbila, že som si nevedomky kúpil Nový čas.
Keď som zaplatil, Sexice už nebolo.
V meste som si pomalým tempom obišiel všetky obchody, ktoré som potreboval. Na pošte som mal dobierku. Cédečko jednej kapely.
Zásielku som rozbalil, všetko sedelo, nemal som sa už prečo zdržiava? v priestoroch tejto depresívnej inštitúcii. Ako som vkročil do východu, zreničky sa mi rozšírili ako po konskej dávke amfetamínu.
Desa? metrov pred mnou olivová bunda, priliehavé džíny, vysoké čižmy. To je náhoda. Sexica smeruje na poštu.
V momente ako sa nám stretli pohľady, dostal som nutkanie starostlivo si obzrie? obal kompaktdisku. Hmmm, krásny, modrý... Ako som ho nervózne študoval, rýchlymi krokmi som sa prešmykol popri Sexici. Ešte som stihol nasa? vôňu jej parfému.
Že vraj niekomu niečo vypadlo, oznamuje, asi tiež niekomu, ženský hlas. Vnímam to tak zpolovice. Vraj niekomu niečo vypadlo, počujem druhý raz, teraz naplno. Po tretej výzve sa obrátim.
Ježíííš! Sexica hľadí na mňa, na mňa aj hovorí a rukou v čiernej rukavičke ukazuje na Nový čas na zemi. Môj Nový čas.
Čo teraz? V strese zo Sexice, v strese, že mi niečo vypadlo a okoloidúci to sledujú, čosi vyjachtám, nejaké ďakujem.
Idem zodvihnú? noviny, priblíži? sa do tesnej blízkosti zbožňovanej Sexice, som v riadnych rozpakoch. Kým sa tam však dôjdem, medzi nás sa vopchá nejaká tučná škrata, zohne sa a už mi podáva plátok.
Poďakujem sa... Dobre, dobre, dobre! Ja viem, uvedomujem si, že skúsenému čitateľovi je dávno jasné, čo bude nasledova?...
Teda poďakujem sa, zahľadený viac na Sexicu ako na Tučibombu, noviny narýchlo zrolujem do tašky a s obrovskými závra?ami prášim odtiaľ preč.
Po desiatich krokoch zhlboka dýcham a začínam si predstavova? ako ma zmytologizovaná Sexica unáša do neznáma kdesi za mesto.