total descendants:: total children::11 11 ❤️ |
Mnohí si myslia,že sa staviam k životu,veciam a ľuďom okolo seba benevolentne a tak akoby som nič nebrala vážne.Trošku je to-ruku na srdce-pravda,ale na druhej strane vo všetkom mám svoje hranice.Zatial viem odkial pokiaľ a ešte,že tak.Stojím na zástavke,kde je zopár ľudí,čákam na bus sledujem ako sa mení obloha,pozerám na druhú stranu ulice do okna triedy budovy školy,kde som trávila ako die?a veľa času.Počúvam radostný rozhovor dvoch starších mužov,vedľa mlčky stojí žena jedného z nich,usmieva sa.Odvraciam zrak,vidím opodial troch chlapov,ktorí vystupovali z tej istej električky ako ja.Dvaja sú väčší a vyšší a ten tretí je nižšej chudej postavy.Majú také bezprizorné výrazy vo svojich tvárach z očí im nepozerá nič dobré.Zdá sa mi,že ešte nevytriezveli.Chlapík nižšej postavy vy?ahuje z vnútra bundy striebornú zbraň a ostatný dvaja mu podavajú malé strieborné náboje.Zástavka sa zaplňuje ľudmi a zbraň nábojmi.Ticho s úžasom pozorujem čo sa to vlastne deje a predstavujem si čo sa asi tak bude dia?.Nechápem.Nikoho to nerozrušilo,na iných ľuďoch čo tam stáli nebadám žiadny náznak nervozity.Mám vybytý telefón.Čo keď o chvíľu začne týpek len tak striela? okolo seba.Mám strach.Prebleslo mi myslou,že ešte nechcem zomrie?,ani nechcem aby sa niečo také komukoľvek stalo kdekoľvek,a hlavne nie aby to zapríčinil niekto kto o sebe možno ani nevie.Začala som sa prechádza? okolo zástavky nervózne premýšlam čo spravi?,veď to nie je žiadna sranda.Prichádza autobus.Nastupujem úplne dopredu a tri podozrive individua si sadajú uplne vzadu do radu spojených sedadiel.Veziem sa na konečnú je to osem zástavok.Sadla som si tak aby som na nich videla.Spravajú sa hlučno a upozorňujú na seba.Vnútri v buse pár jedincov stojí,miesta na sedenie sú všetky obsadené.Na tretej zástavke opä? vidím malý strieborný asi revolver.Tŕpnem.Na štvrtej zástavke vystupujú.A pani čo sedí vedľa mňa podotkne "čo keby tu zbraň mal nabitú,kto je na to zvedavý,že má zbraň ".Tak som jej opísala situáciu.A keď som vystúpila na konečnej opísala som ju aj na čísle 158.Akože nechcem ži? v takomto svete,nechcem sa ba? takýmto sposobom.Nie je mi to jedno :(
|
| |||||||||||||||||||||||