pekne si to napisala.

nemam pocit zodpovednosti za vysvetlenie svetla ani temnoty a napriek tomu sa mi zjavuje nieco co ma nuti sa o to delit.
mavam z toho rozne pocity.
hlavne v premenlivosti entit ktore mnou lomcuju.
opisujem to ako prechod od -2 k +1.

ako minus dvojka som mal silnejsie "pole",
ale bol som nestastny.
ako nula som bol spokojny,
ale nie stastny.
ako plus jednicka som sice stastnejsi,
ale velmi silno, velmi silno ma to taha spat.
[v zmysle jak "zpatky" tak aj "to sleep"]
tuto dualitu tu rozoberat nebudem, dostal by som sa z nudistickej plaze na galavecierok ;]

je to zvlastny pocit, ktory mavam od detstva,
kedy som maval nutkanie vyvratit sa vnutrom von.
narezat si kozu pod clenkami a vyvratit von to co tam je.

je to ako zla gula obalena silnym nanosom dobra,
tak to citim ja.
mavam vizie a pocity, ktore su pre mna cim dalej tym viac kompatibilne s modernym pojatim fyziky, chemie a vedy ako takej.
ze keby vedci sli tym spravnym smerom-dokazali by ohromne veci.

ale teraz pointa;
"a nemusia mat strach z demonov a temnoty - prijat, ze existuje,
ale odmietnut ju - a tym sa zbavit nebezpecenstva (aj ked bude navzdy existovat....)
myslite, ze je to mozne - verite tomu ?"

---> Ja som zlo v sebe "formalne" prijal
a oddal sa svetlu, ALE

musim podstupit regresiu,
dalej ma to nepusti..