Kupé za kupé sa mihá a všade zrkadlo. Nechala pootvorené dvere. "Nie je ti zle?", odpoveď asi nechcel poču?. Vonku v sliepňajúcich svetlách nástupiš?a romantik kreslí. Prechádzajúce okno ho pretne, ich pohľady sa už nikdy nestretnú, hysterézna krivka však bude dokončená. "Na čo myslíš?" "načo myslíš?" strhol sa, ale dievča iste nemá na mysli kategórie metafyziky. A teraz, keď ju pohladil a usmial sa, už vôbec nie. "Na teba", zaklame, vlastne ani nie. V mnohých svetoch tejto myšlienky nastal pohyb - ale pssst - nesmieme ho pozorova?, nech sa nepreruší. Z kdesi sa pomaly derie výkrik. Oni ho nepočujú, usmiali sa a v očných sférach si vidia skvelú budúcnos?. Vlak sa práve pohol.