znova sa mi nieco snivalo.
tentokrat s louisom, louisom armstrongom.
trubka, klavir, basa.
sedeli sme na cinskom mure a vypytoval sa hluposti. ako zijem, ci normalne jem, spim, o zdravi, laske, stasti. bola som trochu prekvapena, rozpravat sa s nim, hm, zvlastne. ani nie koli tomu ze prave s jeho osobou, ved stretnut mozete fakt hocikoho, aj mimozemstanov ci ducha zosnuleho.
mal akysi iny hlas, vobec nie zachripnuty, skor mladicky, zvucny...prezradil mi ze bol na ÓPÉ, zacaloval za nejaky cip hlasivkovy dvadsattisic dolacov a ze sa teraz citi sviezejsie. potom som zacala rozmyslat, preco louis, taky ČávO, potrebuje k lepsiemu pocitu nejaky vnutrohrtanovy implantat. ved ma prachy, prestiz...
- MARTA, prerusil moj tok myslienok hladajucich nejaku cielovu pasku neverending behu, - stretol som ju v parku...
- aha, ahaaaaaaaaa, no, tak tym je vsetko vyriesene
- nie, nieje, ona... ona odcestovala, vratila sa k manzelovi a detom
- ...?
- vies, zuna, davaj si bacha na chalanov, je ich „xy“ a nikdy nemozes vediet kto je tym pravym ci nepravym... vazne, ale teraz uz musim ist, caka ma mama s obedom a upiekla aj marhulovy kolac, ten milujem!...inak, volaj ma louis
- diky louis, vazne diky za radu a dobru chut!
...aaaaaa bacha na baby! ale to uz nezaznelo, lebo niekam zmizol. v usiach mi svitoril ten mladicky hlasok, ktory ostal na ocot
- ktovie, ci este ...
- viem, viem, lalaaaaaa, ozyvalo sa z tretieho oblaku zlava
- vies, trochu inak to znie, ale si taky isty frajer ako predtym, fakt! ale louis, bacha na tie dievky, hej?
- hej zuna, neboj
myslela som ze mi zaapeluje opacne pohlavie, ale vytratil sa.
ostala som na mure chvilu sama. pocitala oblaky a trochu opalovala lytka, kym neprisiel taxikar fero ...