Napoleon Bonaparte – tyran či génius?
Druhá polovica 18. storočia sa vo Francúzku niesla v znamení obrodenia, revolúcií, boja za slobodu. Krajinou prebehla vlna nových, liberálnych ideologických myšlienok, ktoré takmer všetky vrstvy obyvateľstva prijímali s nadšením a rozhodli sa kráčať za sľubovaným snom slobody a nezávislosti. Kto mohol byť však tak odvážny, aby im tieto sny predkladal? Jedine ľudia silní, ambiciózni, ľudia ktorí sa nebáli možných obetí, vlastných lží, ľudia schopní kráčať cez mŕtvoly, viesť a presvedčiť ľud, o čistote a nezištnosti ich „hlboko vlasteneckých“ činov. Patril medzi takýchto ľudí i Napoleon Bonaparte? Mohol za svoje úspechy vďačiť i vlastnej krutosti, či iba genialite rodeného stratéga? Jeho výnimočné schopnosti mu dopomohli nie len k tomu, aby ho oddane a slepo nasledoval celý národ, no i k ojedinelým krokom v boji, ktoré zachránili celé armády. Zároveň však necítil potrebu šetriť ľudskými zdrojmi, lebo tie šli podľa jeho mienky vždy nahradiť- nech to stojí čokoľvek. A s týmito, no i rôznymi ďalšími faktami vyvstáva otázka: Napoleon- tyran či génius?
Mongolský vodca Džingischán , Adolf Hitler, generál Augusto Pinochet, Alexander Veľký, rímsky cisár Július Cézar a mnohí ďalší – vodcovia, z ktorých väčšina bola presvedčená o svojom predurčení vládnuť či už svetu, alebo „iba“ jednému národu... Od staroveku po súčasnosť – ako vidíme, história je plná geniálnych tyranov. A preto je možno na mieste nie vyberať si, či boli jednotlivé osobnosti dejín geniálne alebo boli schopnými trýzniteľmi, no položiť si otázku: Vylučujú sa navzájom tieto možnosti a teda „schopnosti“ preslávených vodcov?
Na to, aby bol človek tyranom, mu stačí zaobchádzať so svojimi vernými ako s momentálne užitočnými predmetmi a tiež všetko a každého využiť ako nástoj ku svojmu postupu. No človek, ktorý je tyranom geniálnym, potrebuje aby mali ľudia pocit, že tomu tak nie je. Takýto človek má totiž dar reči, ktorý dokonale slúži ako spôsob na to, aby ľudia videli to čo vidieť chcú a verili vo svoje vlastné sny. A tie veru Francúzi už roky túžiaci vymaniť sa spod monarchistickej vlády veľmi radi uvideli práve v Napoleonovi Bonaparte. Veď ako on sám povedal- jeho politikou bolo vládnuť tak, ako by väčšina chcela byť ovládaná.
Napriek jeho krutej vláde, pričinenie na úspechoch, ktoré v tej dobe Francúzsko dosiahlo, nemôžeme Napoleonovi uprieť. Veď prvý raz v dejinách ľudstva vznikol občiansky zákonník, ktorý určoval práva občanov. Dlhé, na výbavu náročné ťaženia dali zase vzniknúť mnohým technickým výdobytkom. A v neposlednej rade, Francúzsko dosiahlo nebývalý rozmach a tiež konečne materiálny dostatok vďaka rozvoju hospodárstva a nárastu reálnej mzdy. No i vtedy, ako mnohokrát pred tým (a rovnako ako v súčasnosti), sa opäť prejavila pravda jednoduchej matematiky – výdaj väčší ako príjem vedie k mínusovému statusu. A tak ako zároveň ubúdalo ľudí v krajine- ľudí schopných boja i práce, ubúdalo i financií, no a ako inak- ľud strádal, trpel. Ako je teda možné, že francúzsky ľud svojho cisára stále nasledoval a dával mu tým potrebné nástroje? Pretože cisár dával na oplátku ľuďom čo potrebovali oni- nádej a vieru – vieru v to, že Napoleonov mocenský postup je postupom ku ich slobode. Dal im pocítiť, že on je to, čo potrebujú. Veď povstanie vo Vendeé by neukončil tak úspešne, ak by nevystupoval sťa oddaný katolík a priazeň Talianov by nezískal, ak by nepôsobil ako ultramontán.
Ak teda môžeme z týchto faktov usúdiť, že schopnosti „dokonalého“ tyrana sú podmienené jeho takzvanou genialitou, respektíve nezvyčajnými vlohami, schopnosťami a logickým zmýšľaním, uvidíme, že Napoleon Bonaparte nebol výnimočným géniom, nieto výnimočným tyranom. Zaraďuje sa totiž do zástupu tých, ktorí svoju chytrosť využijú na svoju osobnú sebarealizáciu a to formou parazitizmu na tých, ktorí sa ku ním naivne utiekali. A preto si nemyslím že je podstatné sa zamýšľať, či bol francúzsky cisár 19. storočia tyran, génius, či obe v jednom, no poučiť sa a uvedomiť si, že práve my, občania bývame tými, ktorý si často opäť zvolia ďalšieho „tyrana“.
add:
ak niekomu nesedi tema - nie je to moj vyber - bola zadana v skole, snazila som sa ju iba spracovat
ak niekomu vadia pouzite mena "genialnych tyranov" - nie o vsetkych zo spomenutych som presvedcena ze su (boli) priamo geniami ci tyranmi, no vo chvili, ked som clanok pisala, mi tam zapadali
