niekedy, kým zaspím, povystieram sa v predchádzajúcom dni, kde ruky voňajú po mandarínkach: "som prežratá, ledva sa hýbem!" slastne krochká pri mne hlas.

útulne.
hľadám.
nachádzam.

ráno, ešte v pyžame, natlači? šalát a vylúpi? arašidy. poobede, stále v pyžame, vypozera? všetky diely, v ktorých básnici nepribrali ani deko a skywalker tiež nie. večer, už by bolo hlúpe sa prezlieka?, hľada? chu?, ktorú som ešte dnes neochutnala (ej veru, to bude ?ažká vec!)

prosím.
usmievam sa.
vyfúknem obláčik š?astia.


a "mami, ešte ho nechaj, môžeš aj do budúcich vianoc! veď?!"

(nálady nemusia by? presne pomenované, š?astný, smutný, hľadajúci, môžeš ich vycíti? z textu. je to ako epistemológia strip - teasu: zvliekaš obal a nájdeš vnútro. pre mňa inak chutí, ako pre teba. preto som skúsila len načrtnú?, nie pomenova?.

no ale obrázok predstavuje moje š?astie, zachumla? sa do perinky a pozera? na hviezdičky svetielok, nemusie? nič celý deň robi?, len tak roam po byte a vypapáva? hrozienka z koláča, myslie? na všetkých, ktorí už nie sú so mnou ale vo mne, a by? tak štastý, len tak, motýle v bruchu ma?)