ako poloanalfabet si vyberám zvukodisky z diskupectiev na základe obalu, ovšem predtým než sa rozhodnem s tým-ktorým odís?, oboznámim sa aj s jeho stopami. aby sme sa potom nestratili. skrátka musí to ma? š?avu, ksicht a ja pocit, že som neprerobil. v tomto prípade som síce pustil dve kilá navyše, ale doba (a fonotéka hlavne!) vyžaduje obete.
z funkoidného rytmu prvého treku zreteľne vystupuje architektúra TCM, hlavne ich jemnejšej prvotiny Vegas. ďalšiu odvolávku možno stretnú? v tretej stope, inak žartovnej reminiscencii na post-Boney M estetiku, v druhej konieckoncov tiež, len s tým rozdielom, že tu sa zmiešava s vokálnym samplom a (rýchlo)výstavbou a la Fatboy Slim. stupidita nasledujúceho kroku zasa pripomína najslabšie chvíľky Daft Punk, takže radšej hneď skáčem do trancového mažiara, kde by sa vysmažil aj Milan Uhde. na následné odľahčenie slúži trocha chilloutu, z ktorého má asi vyplynú?, že aj žena z ulice má dušu. v sedmičke sa nám odliepa mantra, pekne sprava doľava a naopak, celkom milá hra. keby som náhodou tento mesiac otrčil kopytá, chcel by som aby sa hrala osmička. Gary Numan, prizvaný na asistenciu, ma presvedčil, že to ešte vie nakopnú?. klobúk dolu. nová vlna dneška, žiadny electropseudoclash. take one tonight. zvyšok sa dá, vyčnieva len predposledná, dvanáska, kde si chlapci trocha pokrútili gombíkmi. spolu s predchádzajúcou využíva klasické dramové zvuky, naš?astie v brejkbítovom duchu. ak by som to mal zhrnú?, tak to mlieko z bookletu má takých 28 g/l. celkom tučné.