Dlhá je cesta k tvojmu srdcu,
krásne je by? spolu.
Smutné a trpkí je
by? tak ďaleko.

Konečne spolu,
s tebou a bez teba,
stále sa dotýka?,
tvojho tela.

Vášen nás opantá,
snažím sa zabudnú?,
túžba je ukrytá samotou tiel,
ktoré sa milujú.

Spútaj ma silou,
radostnou a bolestnou,
odhrýzaj zo mňa
kúsky môjho tela.

Pery máš krvavé,
červené s?a ruža,
milujem boles?,
keď si pri mne ty.

Vdychujem vôňu,
zvodného tela,
nemôžem zabudnú?,
že si to ty.

Splývavá línia,
tvojich bokov,
vlnitých kriviek,
a vodných tokov.

Plávam bez oddychu
v tvojich hlbinnách,
telo sa búri
s?a smutné more.

Priezračné vlnky,
krásne sa ihrajú,
jedna cez druhú,
veselo spievajú.

Príliv už prichádza,
mesiac je v splne,
pocity šialené,
nútia nás k vine.


Vlny sú dravé,
snažia sa hra?,
nestačím dýcha?,
prestavám pláva?.


Oceán dúhový,
ožiari žiara,
slnečne ohnivá,
spletitá a hravá.

Hlava mi klesá,
do mora poznania,
nachádzam temnotu,
cítim tu smr?.

Strach však nepoznám,
milujem temnotu,
ľúbim aj vlnky,
pomalé a hravé.

Skúsil som vzdorova?,
hĺbke a smrti,
prúd je však silný,
a som smrteľný.

Ohnivá záplava,
slnečných lúčov,
vidím ?a jasne,
v odraze duši.

Natáčam tvár,
pozerám na teba,
pomaly hladím
tvoje vlasy.

Trpím samotou,
oceán tiel,
nemám už sily,
hľadám breh.

Pustý ostrov,
piesočný a diví,
nachádzam smer
zmysel a nádej.

Plávam už pomaly,
s posledných síl,
kráčam po mori
k ostrovu.

Nohy mám bosé
cítim už piesok,
sála a hreje
a ja sa smejem.

Nehlučná pieseň
vnára sa do sna,
ticho sa zobúdzam
a smutne dumám.

Si s?a rastlina,
rastúca na piesku,
divá a dravá,
krásna a hravá.

Opatrne polievam
tvoje pocity,
a pritom cítim
neznámu krásu.

Ožívaš náhle,
otváraš oči,
konečne spolu
len ty a ja.

Bežíme po piesku,
nahí a blažení,
asi sme našli,
to čo sme hľadali.