Čakanka obyčajná predstavuje v ľudových baladách zakliatu dievčinu, ktorá pri ceste vyčkáva na svojho milého alebo brata, a preto o nej známy kňaz a bylinkár Kneipp vyhlásil, že naozaj čaká na všetkých cestách na každého, aby ho vyliečila. Podporuje celkovú výmenu látok, stimuluje pečeň, žlčník, slezinu, reguluje trávenie - teda čistí telo a keďže kvitne krásne modro, je schopná vylieči? aj ľudskú dušu.

Čakanka obyčajná (odborne Cichorium intybus L., čeľaď čakankovité, odborne Cichoriaceae, staršie, známejšie triedenie astrovité - Asteraceae alebo úborovité - Compositae) rastie takmer všade ako burina. Je trvácou bylinou s 30 až 120 centimetrov vysokou rozkonárenou a riedko srstnatou stonkou. Pä?početné úbory sú jednotlivé, zložené iba z modrých jazykovitých úborov. Čas ich otvárania závisí od zemepisnej šírky, ale vždy je „ranné vtáča“ - u nás sa otvárajú obyčajne ráno o 6.00 h a zatvárajú sa presne o 5 hodín. V Anglicku sa preto sadí v záhradkách do tzv. rastlinných hodín. Úbory kvitnú od júla do septembra. Plody sú nažky zvyčajne bez zreteľného chocholca, ako má púpava.

Čakanku poznali a pestovali už starí Egyp?ania. Vážili si ju a kultivovali ju ako šalátovú zeleninu a bola takmer všeliekom. Podľa mágov z Východu, kto sa natrel jej š?avou zmiešanou s olejom, nadobudol krásu a obľubu a všetko sa mu darilo. Čarovná moc sa jej pripisovala oddávna, a preto sa používala aj pri zaklínacích rituáloch na privolanie nezraniteľnosti, š?astia v láske a na liečenie. Paracelzus tvrdil, že koreň a kvet sa každých sedem rokov premení na vtáka, čím chcel asi poukáza? na to, že čakanka lieči aj trudomyselnos? a melanchóliu.

Koreň čakanky je v Holandsku už od roku 1690 známy ako náhradka kávy. Kuchárska kniha z roku 1722 uvádza „vynálezcu“ tohto využitia čakanky - dvorného záhradníka Timmeho z Arnstadtu pri Erfurte v Durínsku. Jej pitie veľmi podporoval cisár Fridrich Veľký, a preto sa jej hovorí aj pruská káva. Mladé listy a výhonky patria medzi šalátové a polievkové byliny a jemné puky, ktoré vyrástli v tmavej pivnici na koreňoch zasypaných pieskom, sú obľúbené najmä ako zimná šalátová zelenina. Blanšírujú a jedia sa tiež staršie listy, majú chu? zeleru. Koreň možno vari? a konzumova? s maslom. Usušený a upražený slúži ako už spomínaná náhradka kávy. Odporúča sa ako vhodný chutný bezkofeínový nápoj pre všetkých členov domácnosti, a to aj pre deti. Táto káva však na rozdiel od tej pravej má sedatívny efekt. Preto sa čakanka (ako „cigória“) pridáva do „pravej kofeínovej“ kávy alebo do čaju, aby znížila účinnos? pôsobenia kofeínu.

Jednorazová liečebná perorálna dávka koreňa predstavuje zvyčajne na odvar 2 g (asi kávová lyžička) a pije sa 2- až 3-krát denne ako stomachikum - na zlepšenie chuti do jedla, povzbudenie činnosti tráviacich orgánov a podobne a mierne diuretikum, ktoré dopĺňa látkovú premenu. Má aj mierny cholagogický efekt, vhodne využiteľný u pacientov s citlivejším žalúdkom a pri ochoreniach spojených s pomalým vylučovaním žlče.

Vňa? má terapeutickú jednorazovú dávku na zápar 1,5 g (kávová lyžička) a patrí do farmakologickej skupiny fytofarmák stomachík - cholagog. Zápar sa pije 2- až 3-krát denne ako horčinové tonikum, stomachikum, cholagogum. Obe rastlinné časti sa v prípravkoch kombinujú s inými potencujúcimi rastlinami.

U nás sa používa ako žlčníková čajovina - podporný prostriedok pri žlčníkových ochoreniach. V predaji sú aj sypané čajoviny - koreň (optimalizuje tvorbu žlče, zlepšuje metabolizmus organizmu, je vhodný aj pri pečeňových poruchách, poškodeniach pečeňových buniek a zápaloch pečene) a list (celkovo posilňuje metabolizmus, priaznivo ovplyvňuje funkciu pečene, žlčníka, žalúdka a pankreasu - podžalúdkovej žľazy, slinivky).

Západ zaraďuje čakanku medzi perspektívne liečivé rastliny nového milénia a ľudovo sa tu uplatňuje pri cukrovke, ako kávová náhradka, prídavok do kávy alebo do čaju (stimulans - stimuluje aj funkciu pečene, sleziny, žlčníka i trávenie), pri zadržiavaní tekutín, zápche. Experti odporúčajú konzumova? 3 g čerstvej rastliny denne.