citit,mysliet citom,rozcitit sa a aspon mysliac si obsiahnut bytie,nepriblizil som sa ale prostriedok ma k tomu takmer dostal,asi by som povedal ze smutok je viac ako spokojnost,v smutku,v tom skutocnom zarmuteni, je sila, zivotna,usmernujuca a zatracujuca,byt sam je neuveritelne, ta tuzba byt s niekym ma ubija, tuzba byt pochopeny, tuzba byt preciteny
stojac na roznych miestach mesta som sa dotakal sveta idei, alebo som si to myslel, bolo to tak dokonale bolave a pritom tak krasne,plac a smiech, radsej plac,smutok je radost, ovela vacsia, ale chcem radost, blazenost, ktoru dosiahnu iba vyvoleni, opisat moj stav je zlozite,na najnezvycajnesom mieste som stretol ludi, dvoch opacneho pohlavia, silnejsie pohlavie preukazovalo ze mu patri, slabsie bolo tak krasne slabe a pritom herkulovske,zistit sprriaznenost v hranicnej situacii je neuveritelne, je to chvilkove vykupenie, prchave,minulost sa pri takomto stretnuti vzbudzuje nadej, nadej znamena buducnost, buducnost je neurcita, prchavejsia ako pritomnost,stretnutie kratke, priam bozske a silne sa meni vo vacsiu rozcitenost, stratenost, zatratenost,moze clovek milovat bytie utrpenia?,ine si nemozno pre mna predstavit, utrpenie je skaza ktora vykupuje moju dusu,nepoznam odpovede na mnohe otazky, ktore nikdy nevyriesim a ani nebudem sa snazit vyriesit,tieto otazky su podstatou tohto stavu,vyvin je uz daleko, zmena taktiez, kracat osamotenou ulicou je sen, skutocnost ktora je nadherna, existuje zmysel?existuje nadej ze zmysel je?, otazka vnutorna osobna ,zodpovedatlena ale nezverejnitelna,je tu sila, sila, ktora sa zda byt nevycerpatelna, ale zdroje raz pridu k svojmu koncu, mlady clovek, by nemal uvazovat o konci,ale kde je ten zmysel,mozno je nihilisticky,ale nemoze byt predsa taky, hovorit si ze nemoze byt taky je dalsia utopia,odskusane davno je ze laska, je TO, to nepopisatelne, nevycrepatelne ale na druhej strane relativne, prijatelno-neprijatelne, prchavo-nespochybnitelne,NAJSILENJSIE co je, a ja ,ty , on , ona ,ono , my, vy , oni, oni chceme a ak nie tak nie SME, chceme dosiahnut blazenost v laske , ktora je to najvacsie dobro, nie je to ziadna veda o state, je to laska, laska vyvrocholenie a jej nedostatok upadok , dotknut sa neskutocneho,tej idey,to chceme,este viac chceme prezivat tie muky nedostupnosti, nadeje,su viac ako viac, su vsetko, su bozske,neopatovat lasku, je take ludske az bezne a je to take zatracujuco nachadzatelne, ze je to az neuveritelne, smutok ktory sprevadza stav je ten najvacsi cit, citit znamena byt, byt znamena vsetkom,chcenie je utrapa,ale oslobodzujuca, nedosiahnutelnost je slzy cez smiech,tak velmi po tom tuzim, ale milujem smutenie preukrutne,co chcem?, to co nemozem mat,a tak to vzdy bude, vdaka a skoda ze sme bytosti mysliace a citiace, mozno sa z nas raz vyviniu tvory cisto mysliace, ale skor nie, degradujeme,CIT je to co chcem viac ako rozum , krystalovy cit,byt viac, byt nad, radsej nie, chcem sa dalej triast ako teraz, byt detailnejsi, vnimavejsi, mozno to je cesta, a nie do zatratenie, milujem bytie a v nom vas, tento priestor myslienok tak nechutne povzbudzujucich,dakujem vyssiemu principu za utrpenie, dakujem za zivot...