finsko je vyborne, bola som tam zatial len raz na par dni. tu je text co som z tej cesty napisala pre 34.sk - je spred 4 rokov, tak ho radsej nejdem citat, ale mozno bude pre vas zaujimavy kvoli dojmu, nemam ho na webe, tak ho pastujem cely sem, keby zavadzal, tak s nim mozme nieco urobit. caute



Sauna a taide
(kultúrno-dojmová reportáž z Fínska)


Fínsko je krajina ľudí, nie turistických atrakcií. Iste, tisícky jazier, polárny deň a drsné Laponsko. Do Fínska si ale neberte turistického sprievodcu, radšej sa pri najbližšej príležitosti zoznámte s domorodcom.


Ľudský rozmer je naozaj jedna z výrazných charakteristík, ktorá sa mi spája s nedávnou návštevou tejto severskej krajiny. V Helsinkách vás zavedú na terasu niekoľko poschodového hotela a povedia vám: toto je najvyšší bod Helsínk. A vy si pomyslíte: hm, Národná banka Slovenska je trikrát vyššia. Nízky level zástavby je vraj v súlade s urbanistickou filozofiou mesta, ale o jej motívoch sa mi nepodarilo zisti? nič bližšie. Možno to súvisí s kultúrou bývania, ktorej vysoká úroveň je známa. Naozaj všade na vidieku nájdete väčšinou drevené domy a v mestách namiesto panelákov, tehlové stavby. Interiéry sa vyznačujú kultivovaným, čistým, ale nie sterilným dizajnom. No ľudským rozmerom som samozrejme nemyslela iba vonkajšie kvality. Megalomanstvo je Fínom vo všeobecnosti cudzie. Dá sa o nich poveda? to, čo obvykle hovoria cudzinci o Slovákoch: sú veľmi priateľskí a pohostinní. Pri rozhovoroch s Fínmi som mala veľmi silný pocit spolupatričnosti a na otázku, akí sú, odpovedám vždy: presne takí ako my. Možno sú to len povrchné dojmy krátkodobého pozorovateľa, ale každý, s kým som sa vo Fínsku stretla mal živý záujem o komunikáciu (čo možno neplatí veľmi o nás). K porovnávaniu so Slovenskom ma zvádzal aj fakt, že Fínsko má rovnaký počet obyvateľov, hoci jeho rozloha je sedemkrát väčšia. Čo sa týka stereotypných predstáv o živote vo Fínsku, tak je, bohužiaľ, pravda, že majú vysoký výskyt alkoholizmu. Možno si poviete, nečudo, keď zima a polárna noc trvajú pol roka. V tom období sa pravidelne zvýši výskyt depresií a vraj zamestnávatelia poskytujú možnos? vybra? si špeciálnu dovolenku na cestu za slnkom. S depresiami je spojený aj najvyšší podiel samovrážd v Európe. Pozoruhodná je teória, podľa ktorej vysoký výskyt samovrážd súvisí s jazykovou osamotenos?ou v ich regióne. Ich situácia sa podobá Maďarsku, kde je tiež veľmi vysoké percento samovrážd. Myslím si, že ďalšia stereotypná predstava, že v každom fínskom dome musí by? sauna je pravdivá, hoci v dome mojich hostiteľov bol v saune sklad dosiek.

Taide znamená po fínsky umenie. Mojím záujmom je výtvarné umenie, preto som sa dostala do kontaktu prevažne s ním. Zaujala ma rozmanitos? typov kultúrnych inštitúcií, ktoré sa venujú umeniu a neobyčajne živé dianie na umeleckej scéne (hovorím o Helsinkách). Zaujímavý je spôsob, akým sa vo Fínsku otvárajú výstavy. Nie je tu bežný typ vernisáže - spoločenskej udalosti. Otvorenie trvá vždy niekoľko hodín a je na vás, kedy tam zájdete. V galérii vás víta autor, podá vám ruku a má čas porozpráva? sa s vami, pretože je tam v jednom momente iba pár návštevníkov.
Popri štátnych galériách funguje v Helsinkách obrovské množstvo malých súkromných galérií, ktoré majú polokomerčný charakter. Znamená to, že nevystavujú iba predajné diela, ale pomerne často sa zaujímajú aj o nekomerčné umenie.Väčšinou ich vlastnia jeden alebo dvaja majitelia, ktorí si musia privyrába? vedľajšou činnos?ou (prekladmi a pod.). Zo štátnych galérií som navštívila dve: galériu súčasného umenia Kiasma, hlavnú inštitúciu, ktorá sa venuje súčasnému umeniu a regionálnu galériu v Lahti, meste vzdialenom od Helsínk 100 km na severovýchod. Kiasma je veľké múzeum súčasného umenia v budove s výraznou architektúrou, so zbierkami a aktívnym oddelením nových médií, ktoré spravuje databázu a spolupracuje s ďalšími subjektami. Lahti Taidemuseo, ktoré organizuje aj Bienále plagátu Lahti (pre mňa zaujímavú akciu, pretože sa pohybujem v okruhu Trienále plagátu Trnava) mi poskytlo porovnávací materiál. Problémy našich štátnych galérií, o ktorých máme tendenciu myslie? si, že sú výnimočné, existujú naozaj všade. Nedostatok financií a znižujúce sa počty návštevníkov trápia aj kurátorov vo Fínsku. Pre mňa prí?ažlivejším typom inštitúcie je katastro.fi - nezisková dobrovoľnícka organizácia, ktorá združuje pomerne veľkú skupinu (asi 80) mladých ľudí. Ich hlavnou parketou sú nové médiá, ktorých možnosti pokladajú za “katalyzátor tvorby slobodného umenia“. Fungujú od roku 1998 a nemajú vlastný priestor, iba malú kanceláriu. Napriek tomu vyprodukovali úctyhodné množstvo projektov v oblasti digitálnych médií, mediálneho aktivizmu, grafickému dizajnu. Minulý rok iniciovali zlúčenie viacerých menších akcií do prvého ročníka helsinského festivalu nových médií Avanto. Podobné zameranie a filozofiu má Aula, ktorá práve rozbieha svoju činnos?. S tým rozdielom, že Aula vlastní veľký priestor, ktorý plánuje poskytnú? svojim členom k voľnému používaniu. V praxi to má vyzera? tak, že každý člen bude môc? privies? istý počet ďalších členov, ktorí dostanú kľúč od objektu. Zatiaľ majú zakladatelia Auly v pláne uzavrie? prijímanie nových členov pri čísle 500. Aula sa práve rekonštruuje, takže výsledky tohto experimentu budú známe až neskôr. Pre výtvarníkov funguje v Helsinkách polooficiálna organizácia MUU (voľný preklad je „iné, odlišné“), ktorá má takmer stavovský charakter. Myslím však, že združuje prevažne výtvarníkov generácie nastupujúcej v 80. rokoch, kedy vznikla. Spočiatku mala avantgardný charakter, dnes patrí k zavedeným a stabilným kultúrnym inštitúciám, ktoré vo Fínsku pozná každý, no stále má okolo seba auru progresívnosti a dynamickosti. Inštitúciou, aká u nás úplne absentuje je Cabel Factory. Je to organizácia, ktorá poskytuje rezidenčné štipendiá prevažne v Helsinkách umelcom z celého sveta. Pobyty trvajú približne tri mesiace. Výberové konanie prebieha na jeseň a zúčastni? sa môžu umelci bez obmedzenia veku. Cable Factory má dos? prísne kritériá výberu. V čase, keď som bola v Helsinkách, tam práve prebiehali vernisáže a prezentácie výsledkov jedného turnusu týchto rezidenčných pobytov. V kaviarni štátnej galérie prezentoval svoje práce taliansky videoumelec. Neskôr v jednej zo súkromných galérií, kde vystavovala výtvarníčka z New Yorku, sa zoznámili mladí aktivisti z katastro.fi s riaditeľkou z Cable Factory a výtvarníčkou strednej generácie z MUU. Po celý čas som sa pokúšala predstavi? si podobnú situáciu na Slovensku.

Na záver mám ešte tri fínske špeciality, ktoré ma ohromili. Prvou je ?ažko pochopiteľný druh športu, ktorý je momentálne vo Fínsku moderný. Je to tzv. chodenie s palicami, ktoré pomerne veľa ľudí praktizuje v mestách i na vidieku. Spočíva v tom, že sa pri chôdzi podopierate palicami, ktoré vyzerajú ako bežkové, ale sú vyrobené špeciálne pre tento šport. Druhým zážitkom bola najväčšia drevená stavba súčasnosti vo Fínsku, Sibeliustale, koncertná hala otvorená minulý rok, úžasná drevená konštrukcia, obalená skleneným pláš?om (Jean Sibelius je fínsky národný skladateľ a len pre zaujímavos?: v roku 1955 zložil Francúz René Leibowitz skladbu Sibelius, najhorší skladateľ na svete). Najúžasnejšou vecou, ktorú som vo Fínsku zažila, bola však prechádzka po morskom dne v obrovskom suchom doku na jednom z helsinských ostrovov. Práve v čase mojej návštevy začínala plavebná sezóna a do doku, kde prežíva zimu asi 30 lodí sa napúš?alo more. Ak sa ešte pýtate, aké je Fínsko, tak si predstavte, že v tejto krajine môžete zdedi? namiesto domu tretinu námornej lode.



http://virtual.finland.fi
www.kiasma.fi
www.katastro.fi
www.avantofestival.com
www.aula.cc
www.muu.fi
www.resartis.org/cabelfactory/cabelfactory.htm
www.lahti.fi/sibeliustalo