keď má človek pocit, že nikam nepatrí a nevie, kým skutočne je, nie je to pravda.(hmm.tie slová sa mi dokopy vôbec nepáčia.celá tá veta je strašná.inak to akosi neviem napísa?.) človek len potrebuje definície. konkrétne slová, ktoré pomenúvajú jeho stav, myšlienky, city, a nevie ich nájs?, možno preto, že nejestvujú, aj keď si sama neviem predstavi?, že niečo, čo reálne existuje, aj keď len v rovine citu, nemá pomenovanie. to nie je tak zas úplne z mojej hlavy, náznak tej myšlienky mi dal človek, ktorý mi, okrem to, dal do života niečo vyše hodinky takmer hmotnej nervozity a pár nesplnených snov a túžob odohrávajúcich sa v mojej len v mysli, za ktoré sa celkom úprimne sama pre seba hambím..
homosexuál, bisexuál, hetero..? sama som to riešila. neviem. ale prečo vlastne potrebujem vedie?? viem, čo cítim, tak prečo pre to, kurva, hľadám pomenovanie? snažila som sa medzi tými pojmami nájs? nejaké konkrétne hranice, len preto, aby som sa mohla niekam zaradi?. načo..? a všeobecne-ľúbim? a čo je to kurva za cit, keď nie láska? o tom to je, neviem. pretože neviem, či to, čo cítim, je láska, či to spadá do toho pojmu. a aj keby to nebola láska.. viem, aký mám k tomu postoj, nezáleží na tom, či to celé nejako dokážem nazva?. a tak je to takmer so všetkým. človek občas hľadá odpovede na otázky, ktoré už sám v sebe zodpovedané má.
neviem, či je to zbytočné, všetky tie definície a slová pomenovávajúce konkrétne stavy. ale asi dám na chvíľu off môjmu „hľadaniu samej seba“ a túžbe niekam sa presne zaradi?.
čisto môj subjektívny pohľad, takže tak..