Neviem co ma to popadlo, vcera o pol 11nastej som sa pustil do balenia, hoci som nemusel. Stahujem sa az o mesiac. Chcelo sa mi. Mal som len jednu skatulu. Veci boli nahodne. Vacsinou take, co vam pridu pod ruku len pri stahovani. Nasiel som zosit z brannej vychovy zo zakladnej skoly, kde mam poznamky o tom z akych casti sa sklada plynova maska, ako najst nepriatela po suradniciach a hlavne detskym roztrasenym pismom vystrazne cervenym perom napisane : nespravne nasadenie plynovej masky, moze sposobit smrt udusenim ! Zosit som si odlozil, preto, ze som do neho zo zadu pisal svoje basne o nestastnych laskach k spoluziackam, ktorych si dnes neviem vybavit ani meno ani tvar. Lubostne listy od 13nastich po dnes. Tie dnesne, uz v podstate nie listy, len rozne odkazy na chladnicku, na stol. Doba sa zmenila. Uz archivujem sms. Elektronicky. Kurva.
Striebornu medailu z okresnej sutaze v behu cez prekazky. Letenky. Fotky. Neuspesny pokus o vydanie knihy. Niekolko nametov na zarucene televizne trhaky. Adresy vinarstiev…. Povolavaci rozkaz do armady. Malu zbierku 4 lubostnych basni nikdy neodovzdanych z nedostatku odvahy. Pohladnice. Rozne znamenia osudu. Flajery.
Toto vzdy musi viest k nostalgii. Pijem xty liter vina, fajcim milionteho jointa tieto vianoce a pocuvam slova piesne “pokojne kraca medzi levmi” a zrazu sa mi moj terajsi zivot zda len zlomok mojho predosleho.
Len tak napisane telefonne cislo na papieriku so srdieckom. Netusim koho. Fotky z rozbijacky na chate, a ludmi s ktorymi sa uz teraz ani nestretnem, nie to ze niekedy znova tak dobre zabavim. Plan cesty po estonsku. Fotka pri ceduli dediny Kunda. Darcek od herecky hysterky.

Skatula na spomienky ma nosnost 25 kg. Je plna. Haha. Moje spomienky za cely zivot vazia 25 kg. Jak lahko odmeratelne!