rezko prebehlo rozdávanie darčekov u nás doma už 22. decembra, veď sú len súčas? a nič sa nestratí, keď sa stane skôr než zvykne.
vo štvrtok cesta vlakom do popradu, čítanie peterburgu od andreja beleho, na stanici dedko a čo prvé odfotil som, bol pohľad z jeho balkónu

bál sa dedko darčeka, nového telefónu, tak ako sa ľudia novôt zvyknú (o)báva?

pokojnou nocou sa dovezieme ku garáži

žiara okolo mesiac, spln priniesol mnohé čudesné, kruté ale aj zvláštnopríjemné sny


na ďalší deň ideme do smokovca (horného), na peknú vyhliadku kde kedysi bývali a vraj mama aj zo strechy skákavala



saška prišla do popradu o zopár dní neskôr

sme sa boli prejs? Veľkou a mňa napadol námet na sériu fotiek: pod lampou

však nedotiahli sme to ďalej ale príležitostí bude určite ešte mnoho na nočné pod lampové fotenia; saška chcela spravi? fotopríbeh, tak sa k dvom scénam - ako pozerám hore, a potom mám ruku na nose určite niečo dá vymyslie?, napríklad, že mi padol do nosa cencúľ

a keď sme odchádzali bolo rovnako sychravo ako v bratislave a tepla priveľa a snehu žiadnô. ale jednu snehovú guľu som predsa len zrobil: tam hore v smokovci, hoc hodil len tak na prázdno (sestra sedela v aute a nechcelo sa jej vykuknú?)