prave som prisiel z navstevy u otca.. uz som tam nebol asi 2 mesiace. dal som mu darcek, vedel som ze beletria nebude taka dobra ako kdejaka encyklopedia.. ale je to archimedov zivotny pribeh tak mozno sa zacita..
pri nasom dome byvavali dva orechy. dnes som si spomenul ako sme na ne s ostatnymi deckami liezli, obijali orechy a potom sa napchavali. neviem preco sme to robili, orechy sme obijali hned ako sa zjavili na strome, este s tou zelenou vecou na skrupine ale ta sa vacsinou odlupila pri tom, ako orechy padali na zem. skrupinu rozbit bolo vsak znacne narocnejsie, ani neviem ako sme to robili, mozno sme ich hadzali o zem alebo co.. a to este nehovorim o tom ze samotna pochutina mala na sebe este jemnu supku ktora mala dost neprijemne horku prichut. ja som tu supku zvykol supat, niektori jedli orechy aj so supkou.
zlom nastal, ked sa na slovensko dostal boomerang. vraj ho vymysleli v australii. moj najlepsi kamarat dostal na narodky plastovy oranzovy boomerang a jeho otec nam vsetkym vyrezal z uzkej drevenej platne boomerangy na obijanie orechov. dovtedy sme pouzivali rozne palice, ktore sme neunavne hadzali do vysky a potom sa uhybali pred padajucimi orechmi. s boomerangmi dostala tato cinnost uplne novy rozmer a cim dalej, tym menej sa nas odvazilo obijat orechy priamo na strome nakolko rana do lakta ci kolena, obzvlast plastovym oranzovym boomerangom, nebola nicim prijemnym. jedine blondavy chlapec zo 6 poschodia nasho vchodu, ktory mal najmensi ale najrychlejsi bicykel a vzdy sme ho pri humpaste hladali najdlhsie, sa vzdy nachadzal dakde v korune vacsieho z dvoch orechov, na ktory vacsina z nas nikdy nevyliezla.. dnes tam ten strom uz nie je, a ten druhy asi tiez nema veselu buducnost.. na miestach, kam predtym padali orechy, boomerangy, ci zasiahnuti kamarati, dnes parkuju auta a moj oblubeny strom im urcite prekaza.. hmm, som zvedavy dokedy tam este bude..
cestou od otca som sa zastavil pri novinovom stanku, v ktorom som cez sklo zvykol cumiet na zenske prsia v erotickom casopise. mozno aj dnes sa najdu mali chlapci, ktori ich poprvykrat mozu obdivovat prave tam.. ale aj tak som rad ze som bol deckom prave vtedy a nie teraz..