sedim si tu a snazim sa stihnut za par hodin pracu, na ktoru som mala zhruba stvrt roka. nie je jej vela. v podstate, to, ze ju stihnem spravit na cas je iste tak na devatdesiatdevat cela devat. a vlastne to ani nie je podstatne. pointou je to, ze si cely cas, co tu sedim, nadavam kvoli svojej lahostajnosti, flegmatickosti, nedisciplinovanosti a rozhodne, v neposlednom rade, aj lenivosti. len kvoli nim tu totiz teraz musim bdiet namiesto toho, aby som sa hodila do postele a spala spankom sladkej nevedomosti.
najhorsie je to, ze aj ked viem, ze ma tlaci termin, so mnou to ani nehne. v podstate som mala cely krasny vikend na to, aby som si splnila svoje hlavne povinnosti.
a ja? v sobotu som si radsej precitala knihu a pozrela filmy, ktore som uz dlho pre nedostatok casu odkladala. a vykaslala som sa na robotu. dnes, no, dnes som dala prednost dlhej prechadzke so psom a este dlhsiemu horucemu kupelu. robila som vsetko mozne aj nemozne, no nie to, co som mala.
este pred chvilou som stala na balkone, fajcila cigaretku na ukludnenie a sledovala pre niekoho tak ukludnujuce padanie snehu. len ja, moja nikotinova kamaratka a mala myska, ktora nam behala po okenici (predsalen, zijem takmer na dedine) - skratka dokonala idylka. a teraz tu radsej kyberujem, nez by som konecne zacala robit.
a takto to ide vzdy. nie sice identicky, no zaklad ostava rovnaky. bolo to tak snad odjakziva (aj ked tajne dufam, ze kedysi, v dobach, ktore si uz moja pamat nepamata, som bola usilovnejsia a snazivejsia).
a tak je to aj dnes. a nezmeni sa to ani zajtra, ani pozajtra. ani prichod noveho roku nic nezmeni, nicomu nepomoze ani milion novorocnych predsavzati.