nemozem dat najavo, nemozem vyznat, naco to bude dobre? iba tvoj duch moze citit co som, iba tvoje ja pozna pravdu a Boh mi da odvahu skoncit s tym.

ja povedal som zbohom
casom stravenych v ziali
usmevu na perach
ukaz mi lasku a
cesta sa zacne

dlho kracal hlavou sklonenou
dlho myslel kde tie casy pomizli
preco sa to vlastne dialo, deje
tiene osvetlia spomienky
temna cesta prekvinte
kvetom zo slanych slz
a ked raz pozries na mna
uz to nebude ten obraz minuly
som to ja s inou tvarou
no milujuc ta
skryvajuc ta
zabijajuc to

budem zit pre dni
pre vsetko
citit ta, vnimat
tuzit no zabijat
pre inu
a ked mi svet povie preco nelubis
zasmejem sa
povznesiem, zaplacem
a opat zabijem

lezime na posteli vedla seba, citas knizku drziac ma za ruku i nezne sa hrame s prstami. nevladzem, placem, nemozem prepac Boze je to sen.

neodpustim si ze som ta stratil