Tocqueville - Americka demokracia

Demokraciu charakterizuje jednota, vsemohucnost a vsadepritomnost. Moze sa vyvinut lepsie, k slobode, ale aj posilovanim rovnosti dospiet ku samozotroceniu.

Ludia hladia na rovnost viac nez na slobodu. V slobodnom svete clovek moze lahsie niekoho prekonat. V rovnostarskom sa citia bezpecnejsie, nemaju komu co zavidiet.

Demokracia si tvori centralizovanu vladu, kedze v nej potom vidi rovnost uzemi. Stat silnie, individuum slabne. Stat sa tu tak stava jedinou zarukou poriadku a ludia sa v jeho prospech vzdavaju slobod.

Individualizmus je zdroj vsetkej cnosti, kedze vychadza z rozumu, na rozdiel od egoizmu, co je vysledok pudov. Z kratkodobeho hladiska posobi cnostne, po case vsak upada.

Robotnik aj v demokracii sa musi specializovat. Tym sa stava menej mysliacim a zavislejsim. Jeho sefovia sa v tom vyznaju viac, a tak vznika aristokracia.

Demokracia je tyrania vacsiny. Zda sa jej, ze je osvietenejsia a mudrejsia zabezpecuje pokoj a rovnost. Moze si aj zvolit despotu, a to celkom legalne - v zaujme obcanov. Je za tym strach z vojen a revolucii.

V demokratickom state hrozi, ze clovek strati jedinecnost. Odosobni sa, a ani ine nechce, lebo je to jedina cesta, akou moze vlada zabezpecit vseobecne blaho. Vzdava sa myslenia a tym otvara cestu despotizmu.

Stari despoti pritom vladli podla svojej vole, mohli znicit alebo zmenit cokolvek - no nikdy nie vsetko. Despota je clen spolocnosti s jasne najvacsou mocou i bohatstvom. Je jedno ci ide o stat alebo cisara...