"Prečo som v kaši?"
"Lebo robíš u mňa. A na môj vkus si hovadsky veselý."
"Myslel som si, že sa ti tento výraz nepáči."
"Tuším sa ma už tak nebojiš ako predtým."
"Momentálne áno."
"Nemyslel som tým momentálne."
"Prečo by som sa mal bá??"
"Nepáči sa mi to. Naháňa to strach mne. Po ničom Jack Green netúží tak málo ako potom, aby mal v oddelení chlapíka natoľko sebaistého, že si v práci chodí okolo mňa a pohvizduje Mozartovu Veľkú omšu c-mol - vyhľadal som si to. Neuškŕňaj sa. Na teba sa dá rovnako zapoôsobi? ako na ostatných. Ja som tu pán, nie ty. Nechcem, aby pre mňa pracovali pohvizdovači. Chcem tu ma? ožranov, vredárov, takých, čo ich trápi migréna a vysoký krvný tlak. Chcem tu ľudí, čo sa boja. Som šéf a mám ma?, čo mi patrí. Vieš, čo od ľudí žiadam?
"Dobrú prácu."
"Žiadam spastickú kolitídu a nervové vyčerpanie. A ty si začal dokonca chudnú?, čo? Ja som dostal spastickú kolitídu. Prečo si ju nedostal ty? Ja beriem pilulky. Chcem, aby si ich bral aj ty. Chceš jednu?"
"Nie."
"Ak chceš naďalej pracova? u mňa a raz v živote prednies? referát na konferencii, budeš ich musie? používa? aj ty. Doparoma, chcem, aby ľudia, čo pre mňa pracujú, boli na tom horšie ako ja, nie lepšie. Zato ?a tak dobre platím. Chcem ?a vidie? v koncoch. Chcem to ma? jasné. Chcem poču? tvpj zajakavý, rozrušený, pridusený hlas. Bob, najviac sa mi páčiš, keď zo seba nedostaneš slovo, lebo nevieš, aké slovo by to malo by?. Nedovolím ti prednies? referát na konferencii ani tento rok. Lenže ty nebudeš vedie? naisto, aj keď ti to teraz hovorím. Nebudeš si istý. Zmením totiž rozhodnutie a nechám ?a pripravova? si a nacvičova? trojminútový referá? pre prípad, že by som už rozhodnutie zmenil. Ale nezmením ho. Nedôveruj mi. Nedôverujem lichotníctvu, loajalite a družnosti. Nedôverujem úcte, rešpektu a spolupráci. Dôverujem strachu. No prosím, bola to skvelá ukážka výslovnosti a výrečnosti, nie? Ty by si niečoho takého nikdy nebol schopný, však?"
"Čo sa stalo, Jack? Prečo to robíš?"
"Pracovníci môjho oddelenia majú najlepšie platy v celom podniku. A ty patríš doň."
"Viem."
"Kritizujú ma, že dávam vysoké platy."
"Viem to."
"Kým ?a nevyhodím. Aj ja doň patrím. Aj to vieš? Chcem menejcenných ľudí so skvelými mozgami, ktorí cítia v špiku kosti, že s nimi bude amen, ak stratia u mňa miesto. A chcem, aby to aj tak bolo. Teraz to na tebe vidie?, takto ?a chcem. Teraz sa bojíš. Áno. Choď, Bob, oddýchni si - schovaj si ruky do vreciek. Trasú sa ti. Pracuješ pre mňa. Môžem ?a vyhodi?, ty prekliaty idiot. A spolu s tebou dvesto ľudí, o ktorých ani jeden z nás nič nevie. Pochybuješ o tom?"
"Kristepane, nie."
"A to nie je dostatnočný dôvod? Môžem na teba púš?a? hrôzu a ponižova? ?a, koľko sa mi zachce.
"Chceš ma vyhodi??"
"Chcem ?a poníži?."
"To sa ti podarilo."
"Viem by? hnusný."
"Prečo by si ma vyhodil?"
"Bez dôvodu."
"Na moje miesto by si musel prija? niekoho iného."
"Len som ti chcel pripomenú?, že to môžem urobi?. Kým pracuješ pre mňa, nie si nijaký slobodný občan. Tuším na to niekedy zabúdaš."
"Už sa mi to nestane."
"Ani mne. Len aby som ti dal pocíti?, čo je ozajstné podrobenie. Bez mojej pomoci si lepšie miesto nenájdeš, a ak si ho aj nájdeš, nebudeš naň môc? nastúpi?. Musel by si sa tu vzda? nárok na dôchodok a na podiely zo zisku a tam by si si dlho lámal hlavu, či ?a majú radi tak veľmi ako my. Prejdú tri roky a ty si tým ešte vždy nebudeš istý. Si na mne závislý."
"Viem."
"Lenže ja neviem, či si to vždy uvedomuješ. Chcem, aby si si vždy uvedomoval, že si na mne závislý. Chcem si by? stopercentne istý, že vieš, že sa budeš predomnou plazi, kedy sa mi zachce. Si dospelý chlap, zrelý, talentovaný priemerný riadiaci pracovník, však? Nemal by si tu stá?, poti? sa a znáša? moje reči. Ale ty tu musíš stá? a znáša? to, však? No tak?"
"Na to ti neodpoviem."
"Alebo ti znovu podstatne zvýšim plat a pokorím ?a takýmto spôsobom."
"Zvýšenie platu beriem."
"Môžem ?a prinúti? nosi? solídne obleky, košele a pásikavé kravaty."
"Nosím ich."
"Zbadal som. A hráš aj golf."
"Vždy som hrával golf."
"Nehral."
"Hrám každý rok na turnaji pri príležitosti konferencie."
"Ale ako! Si tam na smiech aj stými šarlatánskymi ožranmi z obchodného. A to s mi tiež nepáči. Nepatríš do obchodného oddelenia."
"Musím pre nich pracova?."
"Radšej by si robil pod Kaglom?"
"U teba."
"Prečo?"
"Si lepší."
"V čom?"
"Čo odo mňa chceš?"
"Pre koho pracuješ, pre Kagla alebo pre mňa?"
"Pre teba."
"Kto je slušnejší?"
"On."
"Kto je lepší človek?"
"On."
"Koho máš radšej?"
"Teba."
"Teraz rozprávaš inteligentne. Už nemusíš rozmýšľa? o novom mieste, Bob."

--------------
z knihy Josepha Hellera: Niečo sa stalo