zuuuuurim,zuuuuuuuuuuuuuuuurim.vsetci ludia mi dnes odchadzaju domov,len ja tu ostevem este jeden den a ako to uz v zivote byva tie posledne hodiny su najhorsie.Tak som sa rozhodla ze si ten posledny den sama vychutnem a urobim si pesiu turu po berline.Slniecko dnes svieti ako este ani raz,za ten cas co som tu,nesvietilo(veru uz sme boli po mesiaci co sme ani len jeho naznek nevideli na pochybach ,ci vuobec este niekde je) a mala som taku poeticko-romanticku naaladicku...juj...prvy ciel bola Siegesseule(konieckoncov aj posledny,ale to som este netusila co ma caka)...ako tak na nu oskar zmurkal vyzerala uplne hypnoticky a pasla mi do nalady...zmurila som oci pred jej leskom a nevedomky som sa usmievala..joj.A potom,ze si dam cigu v parku(tiez bol omamujuci).AAALE kdeze...z podchodu sa vytrpal dedo v dlhom kabate a sup ho mojim smerom...a sup ho do krikov a sup to dole nohavice a uz len tie prasacie zvuky....KURVA!!!a ako just nikto nikde...nemala som strach.Mala som stochuti vbehnut za nim,vytrhnut mu jeho organ rozkose a donutit ho ho zozrat...joooj...a taketo veci sa tu stavaju vzdy ked mam pocit,ze toto mesto milujem a ze sa tu daje najst krasne miesta a nie iba beton...To fakt vo velkomeste neexistuje aspon trosku opustenejsie miesto,kam sa clovek moze ist bez obav schovat pred davom a nemat strach pred idividuom?