Kráčam mestom. Alej, po ktorej defilujú oblé telá žien. Ich krása, ženská krása, ženy a ja... Kladiem si otázku, či by som ich zvládol prietahnu? rad-radom..a prečo nie? Veď som chlap. Spravím si, ak nie teraz, tak raz určite, taký femme-flash, estetiku zadymenej miestnosti, tiché stony, ktoré vietor odtŕha od úst a ako prízrak života dospievajúcich detí ich vnáša do uší rodičov. Nie mami, budem dobrý. Nebudem hreši?, nepichnem si, to ti slubujem - aspoň pred svadbou nie, radšej si v tmavej kutici budem mydli? vrabca. Ho, už sa teším. Ktorú s týchto hriešnic si vezmem, zakonzervujem v hlave a zneutím v anonymnej samote prázdneho bytu? Teším, teším, ako Trockyj na lampu sa teším.
A ten pako, ten princ, čo ako buzík ležal vo vani kým bol malý, aby raz do debila dorástol, tak ten mi bude rozpráva????? Počkaj ved mu ja poviem,...ved ja im všetkým poviem... Tak počúvajte!