vzdy ked sa vratim je to horsie.vzdy musim znova budovat to co som myslela ze je uz davno vybudovane.ale to je dobre,pretoze tym ze neni stavba skoncena uzavreta skolaudovana,mozem ist stale vyssie.myslim ze si to neuvedomujes,ale ja uz mam presne zaznamenane vsetky fazy.odchadzam sice len na dva dni,ale to je jedno.vzdialenost a cas plodia dialku na vsetkych urovniach.teda vsetkych nam vnimatelnych.a ked dsa vratim,cakam,ocakavam nejaky cit.vlastne nie len tak nejaky.cit silny,najsilnejsi vybusny omracujuci,a jeho patricny prejav,teda az nepatricny..a zabudam ze pramen neni len v tebe,a mam divne paranoje,a uzkosti a podvedome chcem aby si mi pomohol,a ukazal viac a viac ze ma mas rad..ale to takto nejde.nemozem ta vydierat a lasku ziadat,vlastne sa mi uz prieci len to ze "lasku CHCIET".......viem ze ma lubis,milujes, a nikto sa ku mne nikdy nechoval tak krasne,ale clovek ma sklon chciet viac,clovek ma sklon namiesto toho aby sa zaoberal laskou-odo mna tebe-,riesi -kolko si mi dal a preco mi nedas viacej-....a ja to viem.a tak si ublizujem a trapim sa sama pre nieco co je presne naopak..
a aj tak.vcera, nedalo sa mi chvilami dychat.asi som to este takto poriadne nezazila.uzkost.vedela som ze nemam dvovod,a ani som nemala,nevedela som preco mi zviera hrdlo a tecu slzy,nevedela.a tak som sa to snazila dacomu prihodit,najst dvovod.a teras sa za to neskutocne hambim.ze som mohla take nieco ako mysliet si ze ma nelubis "dostatocne"..hambim sa sama pred sebou,a toto je taka verejna spoved.pretoze mam pocit,ze uz som daco pochopila,zistila,utvorila v sebe..pochopenie,aj ked zatial len ciastocne,urcite nei uplne,ale uz len pochopinie toho ze existuje "uplne" je celkom vyzsie..no,a zrazu som bola v situacii ktore som riesila na inych ludoch,radila,a tvarila sa ze to mam zvladnute..priznavam sa.zvladnute to asi ani teras celkom nemam.stale tam vzadu nieco ostava.aj ked uzkost odysla.a ja sa citim rozviazana,a sama som si prestrihla povrazy..v tebe sa asi nic nezmenilo,mozno si si vsimol ze furt neplacem ako vcera,a ja som si vsimla,ze taketo situacie nevies celkom uplne zvladat.ale to je dobre.som nutena ich zvladat sama a to potrebujem.to presne potrebujem.a bala som sa ze prave takto sa dokazem na teba zavesit.je to vymyslene vlastne dokonale..
desim sa vsak toho,ze na ten cisty list buducnosti do ktoreho som si zatial kreslila farbickami fantazie,sa pomaly zacina popisovat perom a peciatkami,nezvratnym osudom,aj ked toto sa osud nazyvat neda ale,zrazu su tu nastavene presne rozhodnutia ktore musim rozhodnut-bud alebo-,kde neni tretia moznost,a ja viem ze tam ta moznost je,ze mozem odletiet do peru,alebo ist hladat ucitela,ktory by ma rychlejsie doviedol,tam kam viem ze v tomto pripade sa musim doviest sama.tak som sa vlastne rozhodla.ze ja budem ucitel.sebe,a mozno aj tebe.teda to je taky skryty ciel.po tejto ceste sa ale ide trosku tazsie.nie je tu element ktory by povzbudzoval mna,okrem seba....ale myslim ze ked v sebe najdem absolutneho povzbudzovatela,bude ten najsilnejsi,dufam....
cele to obdobie pred tym nez som odysla,bolo take carovne,take zvlastne,miliony nahod ktore neboli nahodami,deja vu,ten egypt,knizka,ku koncu som dokazala aj vzlietnut,zo seba..a,bolo to asi kvoli tomu rozcesti,tomu ze mal prijst okamih kde sa cesty uzlia a kazda je dostupna.a ja som si vybrala.neviem,ale myslim ze spravna a zla moznost neexistovala,ciel je rovnaky..mozno idem obklukov,a pridem tam neskuor,mozno naopak,to teraz neviem..stratila som a nasla som daco nove..ano,tono,mozes si mysliet ze som sa nechala omamit..a nechala.ale stale sa predsa nechavame omamovat,a samy sme si hlavnymi omamovatelmi.preco sa pred omamenim ukryvat.zakryvat...
viem,minulost nezostala uplne cicsta,bez jedinej skvrny,ublizila som alebo som aspon dala podnet na ublizovanie si.a viem,ze sa mi to zapisalo dakam kde sa to premeni na istu formu odplaty v buducnosti,karma..ale aj tak si myslim ze rozhodnutie je silnejsie ako dajaky osud alebo karma alebo miliontisic dalsich inych nazvov pre to iste.ze sa vsetko da zvratit,predbehnut,obehnut,zastat,vratit sa..vsetky smery su dovolene,mozno si vyberieme ftipne tu nejdlhsiu....
ale aspon mam to vedomie ze viem co chcem.a rozhodla som sa to robit v dvojici.skryto.ty o tom nevies.ale myslim ze si vsimnes,na sebe,ak sa to bude darit...chcem nas zasvetit..mozno to znie smiesne.ale neviem to inak povedat.chcem nas naucit byt nami.a nebyt....