začínal ako iné, ten večer. hovorila som si, nebudem pi?, nie, nechcem. namám na to náladu. potom mi ale prišla TÁ sms. začínam nenávidie? tento spôsob komunikácie, keď chýba pohľad do oči, dotyk, nedokážem nič celkom presne odhadnú?, už mi to skomplikovalo pár vz?ahov.. to rozhodlo, náhlivý odchod zo spoločnosti, len ja, so mnou jeden kamarát a jedna kamarátka, a ešte cigarety a vodka.. malý park medzi panelákmi, ticho, len my, hlučné bratislavské nevychované deti. alkohol ma trošku uvolnil, konečne som dokázala rozpráva? o všetkom, a oni ma chápali, celkom normálne brali veci, o ktorých som si myslela, že sú absolútne nenormálne.. možno chápali len preto, že tam tiež boli s cigaretami a vodkou. možno chápali naozaj. neviem.
to bola tá pekná čas? večera. keď som bola po dlhej dobe sama sebou. a zistila som, že akosi nechcem písa? o tej druhej. a možno je to tak lepšie.