nespoznavam priatelov... vsetko mi pripada tak daleko v minulosti... zeniem sa v nejakom zvlastnom rychlom tempe, so zavretymi ocami bezim cez les a snazim sa nemysliet na zrazku so stromom... cestou pocujem obcasne vykriky, kde tu sa nieco mihne v okoli, no ja sa neobzeram, idem dalej...

vea hulim a moj zivot sa zmiesal do velkej sedozelenej masy... ziadne vykyvy emocii, ziadne vyrazne udalosti, vsetko len jeden prud... peniaze sa miesaju so snami co sa miesaju so svedomim, ktore ako jedine ma silu este nieco povedat aj ked uz vie ze zostane asi nevypocute...

moj den, vyskladany z jednotlivych cinnosti, kuskov reality... nakoniec zase pomiesanych do jednej velkej fadnej emocie, do jednej masy ktora by kludne mohla byt aj uplnym prazdnom...

vcera sa ma niekto anglicky hovoriaci spytal "and what do you do to fulfill yourself?" .... a ja som mu nemal co povedat... "i'd really would like to write a script" zaklamal som a uz v tej chvili som sa hanbil... i don't do anything to fulfill myself... som prazdny ako ta flasa cerveneho zo vcera... narozdiel od nej som vsak ja nesplnil ziadny ucel

a tieto reci tu mi uz tiez nepomahaju sa skryt pred samym sebou...

oh santa please, fuck my mind for good!