V podstate autor navrhuje totalitny stavovsky stat. Dejiny su zalozene na rozvoji objektivnej slobody. Ide o potlacenie osobnei vole v prospech vseobecneho ducha, akehosi boha, ktory sa sam buduje. Dejiny su teda jeho praca.

Vychadza z predpokladu, ze kazda udalost v dejinach je umyselna, a to nielen pragmaticky, ale v ramci celej historie. Dovod je vobec substancia. Z Dovodu vsetko vzislo a ide. Sam je ale mimo reality (hegelianska logika).

Tento Dovod je rovnako ako princip ako aj ciel. Ciel dejin, ako aj skumania Heglovej knihy. Umyslom je skumat prejavy Dovodu v minulosti i teraz. Aj toto skumanie ma svoj rozvoj.

Anaxagoras vravel, ze priroda je nosickou Dovodu. Pre neho to ale nebol samotvoriaci duch, svet tu bol ako samovylepsujuci sa stroj. Dovod bol teda najdeny. Prozretelnost je teda zavedena ako pojem, ktorym nachadza syntezu Vole a Dovodu.

Svet je miestom pre realizaciu Dovodu. Realizacia je postupna, vyvrcholuje vznikom Statu. Hmota z prirodzenosti pritahuje ducha, avsak duch je zase prirodzene slobodny. Tu priehadzame k tomu, ze ked sa spoja zanikaju, a vznika idealno.

Vychodne narody povazovali slobodu za schopnost zotrocit, naplnovat tak tuzby. Clovek osebe nebol brany ako slobodny. Greci tiez, no otroctvo tu bolo uz ako institucia, nie dosledok kultury. Germani podla neho ako prvi brali cloveka ako slobodneho uz od prirody, kedze duch osebe je sloboda. Staty az postupne prijimaju samo- organizaciu, do ktorej sloboda moze zapadnut.

V kratkosti, u Vychodnych bol uplne slobodny jeden, u Grekov viaceri a v State budu vsetci. Slobodny clovek ma mat 'charakter', spajat volu a rozum tak, aby formoval Stat. Chut nema mat. Otoci sa Dovod tak, aby naplnal 'seba', a pritom naplnal volu ludi.

Idea je substancia, Limit je jej protipol, definitivna existencia. Idealny svet - koniec dejin - nastava ked Idea je naplnena limitmi. Ako ked demagog vyhra volby, alebo ked vyuzijeme veci, ktorych sa bojime na obranu pred ich zhubnostou.

Objekt a subjekt u cloveka sa spaja v nabozenstve, umeni a filozofii. Ide o spojenie univerzalneho a osobneho. Najvyssim spojenim je Stat. Boh, teda svetovy duch, je ucteny nabozenstvom, vnimany umenim, vysvetleny filozofiou a prezity v state.


Hegel - Philosophy of History
ZIP/PDF
1,42 MB
ENG
philosophy, politics, dialectics