svet v ktorom momentalne zijem pozostava z extremov..bud zijem separovana na izbe a s nikym neprehodim viac ako AHOJ cely tyzden..alebo sa ocitnem medzi davom sialenych spanielov,grekov a poliakov,na prvom poschodi dvojposchodoveho autobusu smer Kurfurstendamm a taha ma to vsade len nie domov...bud nic nikde alebo straaasne vela vsade...na izbe sa ani neukazem,pomaly ma zasypu odpadky,spinave pradlo sa mnozi ale ja nemam cas ho ist ani hodit do pracky,ucim sa len pocas transportu do skoly a spat...dobre sa mi zije,fakt po dvoch mesiacoch mam pocit ze fakt zijem ...lebo sa konecne dokazem smiat,revat,tesit sa z prkotin,zamilovat sa len tak z minuty na minutu,znova sa odmilovat,a znova a znova ...a mam pocit ze som dva mesiace zila na inej planete ,ale konecne som doma,aj ked stale na tom istom mieste...