Toto slnko bolo dnes krásne. Sedela som si v škole, po všetkých príjemných školských veciach, čo som dnes mala spravi? a pred príjemnými vecami ktoré som ešte nevedela aké budú. Východy a západy sú mi strašne vzácne. Z okna ich vidím akurát vtedy, keď má niekto v paneláku oproti otvorené okno tak, že mi slnko posiela po prasiatku.
Vánok sa ani nepohol, takže pri otvorenom okne sa chlad dovnútra nedostal. Iba ak som sa vyklonila, bolo cíti?, že aj v takom krásnom živom sne je zime. To nevadí, stále som sa vykláňala, aby som k nemu bola bližšie. Celá stena bola oranžová, nadšené tváre tiež a len som si skackala od radosti po tom úžasne veľkom priestore. Zohnala som si aj lepiacu pásku, kúsok uhlíka, papier a okienko obalu z neoanginu. A vznikla rybička plujúca tieňovým morom na stene. Niekto, kto nalepil tie pásk na okno, musel ma? veľmi rád more. Premieta sa po celej stene.


Po rybičke túžim už tretí deň, odkedy som jednu žltú videla v polusovskom akvárku. Táto ale slanú vodu nepotrebuje...a asi by som ju ani nevedela nariedi? v správnom pomere.