to zrkadlo som si uz overila. popri tom som stihla pozametat a pobavit (asi aj trochu udivit) rodicov. len ten ladovy medvet mi stale vrta hlovou. no neostava mi nic ine, iba mu verit. tak verim. ladovy medvet....



ale to je sposobene akousi momentalnou deformaciou mysle, ktoru sposobili takmer nepretrzite pokusi napchat si do hlavy co najviac informacii. studentom sa to stava. a vlastne sa nestazujem-brat je este v skole v labaku (upozornujem na cas-je 22:31).casto sa mu cudujem....

ale spet, ked zmyznu vsetky ladove medvede, nech je to uz s nimi akokolvek, a medzivojnove obdobia a weder...noch a trotzdem a chiralne uhliky a vobec, ostanem ja. ja. a vo mne cosi ine/nove.
v prvom rade asi spokojnost, s rozhdnutim... je dobre, ked clovek dostane dokaz o tom, ze vie robit aj dobre rozhodnutia. s rozhodnuti s kladnym dopadom na osobny aj profesny zivot.
usmev. dlho som sa nebavila tak ako v poslednej dobe. minule sme sa tak smiali, az mi tiekli slzy.... ano, chybal mi smiech s nim. podarilo sa mi oslobodit od toho hnevu, ktory som citila vzdy, ked som si na neho spomenula... a teraz sa uz zase spolu smejeme.
tuzba bez smutku. a mozno trochu naivity. a trochu (menej?) strachu... ale to si musim este upresnit, vsetko. ale: "bylo by to krasny, kdyby..."

hmm...