Sobota ráno,
zasa sa valím 150km za chlapkom co mi nieco visi. Uz dopredu tusim ako to dopadne a ani si nerobim nadeje. Len sa chcem uistit, ze som urobil vsetko pre vec. Nuz az také ráno nie je. Vzdy mám problém vstat. A tiez som sa este nevzdal tej ilúzie ze rýchle auto dobehne co zaspim. Dost naivna predstava. A6 Richtung Mannheim. Plnsia uz asi nemoze byt. Po chvili to vzdavam a rezignovane sa vleciem za nejakym Passatom. A6 sa meni na A5 a uz vidim tabule Frankfurt.Asi po pol hodine, cely znudeny sa preberám na nervózne blikanie v spätnom zrkadle. Corvetta, aká pekná zltá! Nový model. Trosku ma skrie ze idem do stredného pruhu, ale on je rychlejsi. No skúsme, ci sa ho udrzim. Musim dat stvorecku, brzdil som. Od 3000 ot/min citim tah, auto zacina mat zvuk, ktory ma vzrusuje. Svizne radim a zacinam si uvedomovat, ze nesmiem spustit oci z cesty. auta vo vedlajsom pruhu zacinaju ubiehat ako stlpy pri ceste a kazda nerovnost ma vyhodi do stropu. Letmy pohlad na tacho a... 256km/h No ten je dobre preciachovany, v papieroch sa pise, ze mam maximálku 240. Ale aspon to Bella este stale dokaze. Pozriem s5 na cestu a stuhnem. On brzdi, DEBIL! Rychlo sa to snazim zachranit a prekopavam sa s ABSkom. Bella chvalabohu sedi dobre a napriek mierne zmrznutemu povrchu nestracam kontrolu. Vzdialenost medzi peknym zltym lakom a mojim prednym naraznikom je uz fakt minimalna. Brzdim aj ocami. Uuuffff.... ( 10ms záväzok:"uz to nebudem robit") Prejdem na normalny rezim a radsej sledujem ako vyzeraju pristavajuce lietadla nad dialnicou a vychutnavam si ze este zijem. Okolo sa ruti 911tka. Kaslem na nu a v duchu mu prajem bezpecnu cestu.Dnes som mohol definitivne skoncit. Pojdem sa radsej vyblaznit na okruh, alebo prehovorim chalosov na Go-Carting. Ale hlavne: Uz sa nebudem blaznit za volantom.