To ranajsie cestovanie ma ubija...stale sa predierat masou bezduchych a beztvarych tiel natlacenych nasebe, vzdy si potrebujem najst co najlepsi vyhlad oknom. A sledovat co vsetko sa deje. Najskor som videl hadajuce sa vrany ako kruzia a narazaju doseba, akoby sa bili o kazdy prud tepleho vzduchu. A mozno si len vychutnavali zablesky vychadzajuceho slnka.Este som polutoval par samotarskych stromov v nekonecnej panelakovej dzungli. A uplne pred pracou na mna zazeral skaredy havran sediaci na plote...stale ma sledoval kutikom oka. Tak som sa nanho cely cas uprene pozeral a domyslal si ako ku mne prehovara svojim havranim jazykom, tak sme prehodili par vnemov nasho vedomia a isli sme si svojou cestou.