Nick Cave and The Bad Seeds :: Remember, remember, the velvet November


node:	Nick Cave and The Bad Seeds
template:	3
parent:	kapely, formacie, projekty
owner:	ritomak
viewed by:
created:	23.11.2004 - 13:33:18
updated:	03.04.2008 - 19:37:10

cwbe coordinatez:
101
63528
63585
1216385

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

astma.e	0
vesnabesna	0
typ	0
latimeria	0
bgdny	0
Niella	0
sancho	0
rot	0
misyar	0
DoraJerichova	0
bira	0
Cervesnicka	0
duffy	0
alexis	0
toolrad	2
dark tao	2
merien	2
bylinka	3
batakh	4
drakh	4
ritomak	4
gutta	4
DeJavu	6
merryjane	6
ezechiela	6
Coca - Cola	6
~	6
rozmarin	6
otep	6
L'amour et l...	6
kostja	8
even	8
SKIRO	8
Treslo	9
___RIP___	11
overdrive	11
RFO	11
milk	11
marmite	18
danjelik	18
bosorka xy	24
tajta	26

The tears are welling in my eyes again
I need twenty big buckets to catch them in
And twenty pretty girls to carry them down
And twenty deep holes to bury them in

links:

http://www.nick-cave.com
http://www.nickcaveandthebadseeds.com/

!!! Nick Cave v Prahe - 24.5.2008 !!!

0000010100063528000635850121638508414328

Predam listok na Nicka Cavea dnes je vo Viedni. Ja som zan dala 60 predam za 40. Ochorela som a nedavam to vecer. Hlaste sa mi do posty pls. Lokacia Stare mesto

Edit: predane!

0000010100063528000635850121638508212415

boli ste niekto vcera na One More Time With Feeling?

my sme boli v prazskom kine Aero a musim povedat ze, aj ked ma Nick Cave poslednych niekolko rokov nijak extra nezaujimal, a vzdy som mala radsej jeho starsie veci, tak tento dokument aj s hudbou ma dost hlboko zasiahol. Takto hlboko nechat ludi nahliadnut do svojho smutku, to som necakala.
Bolo to velmi uprimne, autenticke, intenzivne. Plakali sme.

ma moju velku uctu za toto.

pre mna najkrajsia (audio only)

000001010006352800063585012163850821241508218993

boli sme a je to silne. ja som nebol velky fanusik, ale zda sa mi, ze od Abbattoir Blues/Lyre of Orpheus je kazdy album lepsi.

0000010100063528000635850121638508212295

"Keby to nebolo take smutne tak by to bolo krasne", povedala moja zena. Suhlasim.

0000010100063528000635850121638507962816

R.I.P

Arthur Cave

0000010100063528000635850121638507709075

boli sme. bolo to vyborne. este som asi nevidel taky dokument o hudobnikovi

0000010100063528000635850121638507053025

000001010006352800063585012163850705302507174159

22.11. ;) listky kupene ;)

0000010100063528000635850121638506951389

prvy song z noveho albumu je vonku

0000010100063528000635850121638504977144

Štúdio 12 - Jakubovo námestie 12, Bratislava, http://www.studio12.sk
streda 28. októbra o 20.00

Nick Cave: Smrt zajdy Munroa
„Keby boli orgazmy malá smrť, tak by bolo hneď jasné, na čo hlavný hrdina tejto knihy umrie“. Zmiešajte McCartyho, Kafku a ľudového komedianta a vyjde vám Králik Munro.
Organizuje: Listováni.Cz, http://www.listovani.cz

0000010100063528000635850121638504897670

kultove dielo

Smrť Bunnyho Munroa

000001010006352800063585012163850489767004996016

oslicu nic neprekona :)

00000101000635280006358501216385048976700499601605655221

veru oslicu nic :D

0000010100063528000635850121638504499628

http://avaxhome.ws/music/rock/Mojo_presents_Bad_Seeds.html

Mojo presents a 15 tracks celebration
The Saints, Johnny Cash, John Lee Hooker, Karen Dalton, Martin Gore, Scott Walker, Einsturzende Neubauten, Lydia Lunch, Tim Rose, Beasts Of Bourbon, Hank Williams & More
Mojo magazine, March 2009

Tracks
01 The Saints - This Perfect Day (2:09)
02 Johnny Cash - Fulsom Prison Blues (2:44)
03 John Lee Hooker - Tupelo Blues (3:22)
04 Karen Dalton - Katie Cruel (2:17)
05 Tim Rose - Long Time Man (6:00)
06 Scott Walker - The Big Hurt (2:22)
07 Current 93 - All The Pretty Horses (2:29)
08 Einsturzende Neubauten - Blume (4:32)
09 Martin Gore - Loverman (6:59)
10 Lydia Lunch & Nick Cave - Done Dun (4:26)
11 Beasts Of Bourbon - Cocksucker Blues (6:34)
12 The Golden Gate Quartet - Wade In The Water (2:42)
13 Peggy Seeger - Henry Lee (6:09)
14 Mississippi John Hurt - Stack O'Lee (2:55)
15 Hank Williams - I'm So Lonesome I Could Cry (2:48)

Total time: 58m 28s

“ "MUSIC HAS THE POTENTIAL OTHER ARTS DON'T HAVE, WHICH IS TO UTTERLY CAN CHANGE, YOUR MOOD, YOUR PERSPECTIVE..."
So said Nick Cave in conversation with MOJO'S Phil Sutcliffe in 2005. This month, as the pair renew their dialogue for what is a truly titanic cover story, MOJO proudly presents this exclusive collection which is packed with mood-altering music commemorating the 25 years that have elapsed since Cave formed the Bad Seeds.
Included on this 15-track set are a number of key cuts by the likes of Johnny Cash, Peggy Seeger and Mississippi John Hurt, all of which have been covered by Cave. Equally significant are contributions by collaborators including tracks by Current 93 and Lydia Lunch, both of which feature Cave himself.
MOJO's Bad Seeds compilation is designed to shed light on the world of Nick Cave, providing the listener with an insight into the career of one of music's most singular artists who, over 30 years into his career, continues to kick against the pricks...

Phil Alexander
Editor-in-Chief, MOJO Magazine
London, England. December 2008

-------------------------------------------------------------------------------
http://www.druharuka.eu _ Sprievodca Krajinou Druhorukych Siat

0000010100063528000635850121638504049678

--- cely clanok z aktualneho vydania casopisu Tyzden:

Osol, čo uvidel anjela

Viedenský Gasometer je plný. Vidieť striedmo vyzerajúcich Rakúšanov v stredných rokoch, mládež s „nezávislým“ imidžom, v rade na pivo stretávame kamarátov z Bratislavy.

Keď príde na pódium Nick Cave, mladá kráska, ktorá stojí kúsok odo mňa, zavrie oči, začne sa usmievať a ako v príjemnom tranze tancovať. Precitne až o dve hodiny neskôr, keď Nick dospieva Into My Arms a definitívne sa s Viedenčanmi rozlúči.

Ktovie, koho sa tá anonymná slečna bála, keď Bad Seeds hrali „vražednú“ baladu Stagger Lee, z čoho sa tešila pri gospelovej veselici Get Ready For Love, aké morálne dilemy riešila pri ťaživej, no nie beznádejnej piesni Mercy Seat a koho za svoje každodenné trable obviňovala, keď Nick dvíhal prst k nebu a spieval We Call Upon The Author.

Užívajúc si každú jednu skladbu na viedenskom koncerte Nicka Cava a jeho Bad Seeds rozmýšľam nad tým, čím nás tento 51-ročný Austrálčan stále priťahuje. S čiernymi, na temene rednúcimi vlasmi, fičúrskymi fúzikmi a v tmavom (v tento večer jemne pásikavom) obleku pripomína niečo medzi južanským kazateľom, gotikou strihnutým starším pankáčom a mexickým sobášnym podvodníkom. Ak má človek jednou košatou metaforou charakterizovať jeho hudbu, nestačia mu nielen výstižné slová – v podstate ju nemá veľmi k čomu prirovnať. V tom sa podobá na Toma Waitsa, Leonarda Cohena, Boba Dylana či Vana Morrisona. Aj on je vážny pesničkár, ktorý sa poctivo „prepisuje“ životom a ignoruje pritom trendy v rocku, pope či na alternatívnej scéne. A podobne ako oni bol zaujímavý, keď mal 25, 40 aj 50 rokov.

.chlapci odvedľa

Nick sa narodil v mestečku Warracknabeal, ktoré leží asi 300 kilometrov severozápadne od Melbourne do celkom normálnej, funkčnej, literárne založenej rodiny (otec bol učiteľ angličtiny a literatúry, matka knihovníčka). Chodil do prísnej súkromnej školy, spieval v anglikánskom speváckom zbore, učil sa hrať na klavíri a veľa čítal. „Otec mi často čítaval dva texty – úvodný odsek Lolity a scénu vraždy z Dostojevského Zločinu a trestu. Boli to podľa neho ukážky mimoriadnej literárnej kvality,“ spomínal Nick v roku 1993 v rozhovore pre časopis Juice. Strednú školu skončil ako divoký tínedžer, otvorený konzumácii všetkých povolených aj nepovolených návykových látok. Správu o tom, že jeho otec zomrel pri autonehode, sa dozvedel na policajnej stanici, kde bol práve zadržaný pre niektorý z mnohých menších problémov so zákonom. Mal vtedy 19 rokov. Začal študovať výtvarné umenie, ale po roku zo školy odišiel. Rozhodol sa, že bude hudobník.

Už na škole sa zoznámil so synom anglikánskeho vikára Mickom Harveym a s ďalšími dvoma kamarátmi založili kapelu The Boys Next Door. Najprv hrali pesničky od Lou Reeda, Davida Bowieho a Alice Coopera, no keď sa k nim v roku 1978 pridal gitarista Rowland Howard (neskorší zakladateľ skupiny These Immortal Souls a spolupracovník Lydie Lunch), začali si skladať vlastné kúsky. Hoci išlo viac-menej o pubertálnu záležitosť mladých, nahnevaných chlapcov, The Boys Next Door vydali platňu s názvom Door, Door, v Austrálii odohrali množstvo koncertov a dostali sa na niekoľko post-punkových kompilácií. Keď dnes človek počúva tie celkom melodické pesničky, nemôže ho nezaujať zvonivý, na tínedžera pomerne hlboký Nickov hlas, ktorý trochu pripomína Iana Curtisa z Joy Division.

.narodeninová párty

Chlapcom odvedľa však bola Austrália malá. Hoci je Melbourne veľkomesto, cítili sa v ňom ako na periférii. Centrom sveta bol pre nich Londýn. Nebolo nič jednoduchšie než si kúpiť letenky, zbaliť si nástroje a spolu s priateľkami sa presťahovať do Anglicka. Presne to aj urobili. Čakalo ich pomerne traumatické obdobie, keďže v Londýne ich nikto nevítal. Aj ten názov kapely znel trápne detinsky. Premenovali sa preto na The Birthday Party. Hoci sa zo začiatku ťažko pretĺkali a na jedlo si zarábali všetkými možnými zamestnaniami (Nick napríklad pracoval v trafike a v malom obchode s džínsami), talent a vášeň sa utajiť nedali. Birthday Party, kapela s tvrdým (niektorí vtedy hovorili, že „hororovým“) zvukom, s mimoriadne energickým temným spevákom a s celkom originálnymi hudobnými nápadmi zaujala napríklad aj vplyvného rozhlasového dídžeja Johna Peela a Iva Watts-Russela, ktorý vo svojom prestížnom vydavateľstve 4AD vydal ich album Prayers On Fire. Ale nielen ich. So skupinou začal vystupovať aj spevák Barry Adamson (áno, ten počerný pán v klobúku a s tmavými okuliarmi, ktorý tak krásne spieval džezové šansóny na minuloročnej Pohode) a v štúdiu si s nimi niekoľkokrát zahral aj výstredný Berlínčan Blixa Bargeld, gitarista už vtedy známej industriálnej kapely Einstürzende Neubauten.
Napriek sľubným začiatkom sa však unavení a (drogami) zničení Birthday Party v roku 1984 rozpadli. „Nevedeli sme hrať, ale zato sme hrali poriadne hlasno,“ hodnotí toto obdobie Nick. Cave, Harvey, Adamson a Bargeld spolu s bubeníkom Hugom Raceom krátko nato vytvorili kapelu The Bad Seeds.

.zlé semená

Ten názov je inšpirovaný Ježišovým podobenstvom o rozsievačovi: Išiel rozsievač a rozsieval semená, niektoré padli na úrodnú pôdu, iné do tŕnia alebo na kamene. Z dobrých semien vyrástli bohaté klasy a priniesli tak mnohonásobný úžitok, zlé semená, „The Bad Seeds“, uschli alebo zhnili a nebolo z nich nič. Na rozdiel od tých biblických, Cavove „Zlé semená“ sa ukázali ako mimoriadne produktívne. Hneď v roku 1984 vydávajú album From Her To Eternity. Ešte na ňom cítiť expresívnosť Birthday Party, ale už sám fakt, že ho otvára cover verzia Cohenovej piesne Avalanche svedčí o zmene smerovania. Nick Cave sa od tohto albumu stal definitívne pesničkárom. Temným, hlbokým, niekedy nezrozumiteľným, často excentrickým, no pre istú, pomerne veľkú skupinu ľudí vždy nesmierne atraktívnym pesničkárom. Jeho piesne sa odvtedy až dodnes pohybujú medzi dvoma pólmi obsiahnutými v názve prvého albumu: od nej až po večnosť. S mnohými odbočkami k vraždám, vrahom, väzňom a ich obetiam. „Možno, že som citovo obmedzený, ale jednoducho píšem o veciach tak, ako ich cítim,“ hovorí Nick v jednom rozhovore z roku 1988, „veci ako pomsta či iné silné výbuchy emócií a násilie s nimi súvisiace majú zvláštnu starozákonnú atmosféru, no pre mňa sú úplne reálne a fascinujú ma.“

Počas nasledujúcich desiatich rokov vydá Nick sedem štúdiových a jeden koncertný album. Jeho piesne získavajú hĺbku, Bad Seeds si vytvárajú vlastný, nikomu nepodobný zvuk a štýl (dominuje klavír alebo organ, ťažké bicie a nerifujúca, striedma gitara Blixu Bargelda). Výstredný, exhibujúci rocker sa postupne mení na hĺbavého umelca (na koncertoch sa však dostáva do totálnej extázy, pri ktorej stráca predstavu o mieste a čase). Napriek rebelskému výzoru (strapaté, vtedy ešte husté čierne vlasy, nezdravo bledá pleť a výraz tváre, akoby vám práve išiel šťavnato vynadať) sa Nickove názory postupne rozvíjajú až do takmer stredovekej podoby: jeho hrdinom je Ježiš Kristus (hoci vtedy ešte tvrdí, že nie je nábožný), číta obrovské kvantá kníh (podľa vlastných slov 3-4 knihy týždenne), obdivuje Johnyho Casha („On je na rozdiel odo mňa veľký umelec,“ napísal pri príležitosti Cashovej sedemdesiatky) a objavuje hodnotu rodiny (kvôli synovi končí s dlhoročnou pravidelnou konzumáciou heroínu: „Nemôžem brať drogy a zároveň byť dobrým otcom.“).

V polovici deväťdesiatych rokov Nick žije v Brazílii, často koncertuje, občas si zahrá menšie úlohy vo filmoch, má za sebou vydanie temného románu And The Ass Saw The Angel (A oslica uvidela anjela) a pred sebou album Murder Ballads, ktorý vyšiel v roku 1996. Hoci malo ísť pôvodne skôr o zábavnú kratochvíľu, stal sa z neho Nickov ďaleko najúspešnejší album. Vďaka hosťujúcej Kylie Minogue sa ich krásna spoločná pieseň Where The Wild Roses Grow dostáva na špičky hitparád a jej klip takmer neschádza z obrazovky MTV. Na Murder Ballads sa však objavujú aj ďalší hviezdni hostia: Nickov kamarát Shane McGowan z írskej kapely The Pogues, stará austrálska kamarátka Anita Lane a nová anglická priateľka Polly Jean Harvey (ich skvelý duet Henry Lee sa tiež vyšplhal do vyšších vrstiev hitparád). Títo všetci, spolu s členmi Bad Seeds, si nakoniec zaspievajú Dylanovu pieseň Death Is Not The End a ináč krvou presiaknutému a vraždami až po okraj naplnenému albumu dajú predsa len nádejné finále. Na Vražedných baladách sa prvýkrát v kapele objavujú budúci Nickovi spoluhráči: dvojmetrový newyorský bubeník Jim Sclavunos, austrálsky klavirista Conway Savage, multiinštrumentalista Warren Ellis a v zbore si zaspievajú aj manželia James a Geraldine Johnstonovci, ktorí spolu s fotografom Stevom Gullickom o desať rokov pod názvom „...bender“ vystúpia na Pohode.

.priprav sa na radosť

Zatiaľ posledné obdobie života a tvorby Nicka Cava sa začalo rozpadom vzťahu s dlhoročnou partnerkou a matkou Nickovho syna Luka Vivian Caraneiro. Nick v tomto období (okolo roku 1997) prežíva krátky, ale intenzívny vzťah s PJ Harvey a údajne aj s Tori Amos. Mimoriadne silným artefaktom z tohto obdobia je album Boatman´s Call. Je to doteraz najpokojnejší, možno najsmutnejší album Bad Seeds, dve najsilnejšie veci v (nielen) Nickovom živote, teda láska a Boh sa tu odrážajú jedna v druhom, dotýkajú sa a prepletajú. Into My Arms patrí k najkrajším milostným piesňam, aké kedy boli napísané, People Ain´t No Good, There Is A Kingdom, Brompton Oratory či Idiot Prayer patria (spolu s niektorými piesňami Cohena, Dylana a Waitsa) medzi tie, ktoré sa najlepšie počúvajú neskoro večer. Samozrejme, len vtedy, keď v ten večer človek nie je sám.

V roku 1998 píše Nick predslov k novému vydaniu Markovho evanjelia („Je moje najobľúbenejšie – mám rád tú nástojčivosť a urgentnosť, s ktorou je napísané,“ hovorí v rozhovore pre austrálsky časopis Revue) a v londýnskej National Portrait Gallery sa zoznamuje s modelkou Susie Bick. V roku 1999 majú cirkevný sobáš. „Stále si myslím, že Susie je najkrajšia žena na svete,“ hovorí Nick po ôsmich rokoch manželstva. Názov albumu No More Shall We Part teda Nič nás nerozdelí hovorí, ako vážne to s manželstvom myslí. Hoci to zďaleka nebýva vždy tak, v prípade Nicka Cava viedlo objavenie šťastia a rodinnej harmónie (so Susie majú dvoch synov – dvojičky Arthura a Earla) k „tvorivému rozmachu“. Napísal hudbu k filmom Proposition a Zavraždenie Jesseho Jamesa, vydal dvojalbum Abattoir Blues /The Lyre of Orpheus s najradostnejšími piesňami, aké doteraz napísal (napríklad Get Ready For Love alebo O Children), vydal sa na turné s gospelovým minizborom (viacerí z nás ich spolu videli na festivale Love Planet v roku 2006 v Tábore), „vo voľnom čase“ založil spolu s Warrenom Ellisom, Jimom Sclavunosom a Martynom Caseym kapelu Grinderman, ktorá sa špecializuje na „tvrdý rock“ a v máji 2008 vydal najnovší album s Bad Seeds (Dig!!! Lazarus Dig!!!). Aj sarkazmom nešetriaci anglickí hudobní kritici hovoria, že „päťdesiatročný Cave robí najlepšiu hudbu vo svojom živote.“ Nakoniec, aj od nás dostal 5 guľôčok.

.človek Nick

„Piesne, ktoré hráme s Bad Seeds, nedokážem počúvať – sú príliš osobné a je v nich veľa bolesti,“ povedal nám Nick v rozhovore v anglickom Mineheade, kde mal koncertnú premiéru Grinderman. Napriek tomu, že si tento bledý Austrálčan v čiernom obleku stráži súkromie, hovoria jeho piesne o ňom viac, než fotky v bulvárnych novinách. Nemalo by preto prekvapiť, že Nick, akého si človek predstaví na základe jeho pesničiek, sa veľmi podobá na Nicka skutočného. A predsa to prekvapí. Keď som ho prvýkrát osobne stretol – v pražskom hoteli Marriot – mal v ruke hrubý rozčítaný paperback nejakého Dickensovho románu. V ten istý deň, ale neskoro v noci, na festivale Love Planet v Tábore krátko pred koncertom, popíjajú členovia Bad Seeds v backstageovom tour buse červené víno, čítajú, rozprávajú sa s kamarátmi, náladu dotvára gospelová hudba z nejakého cédečka. Keď vyjdú na pódium, plachý Nick sa zmení na skákajúceho rockera, ktorý živo komunikuje s publikom. Len čo z pódia schádza, vracia sa k nenápadnej plachosti.

Tak to bolo aj na nedávnom koncerte vo viedenskom Gasometri. Hudba Bad Seeds mala svoju zvyčajnú silu a farebnosť. Po odchode Blixu Bargelda sa kľúčovým hudobníkom stal austrálsky huslista a hráč na elektrickej mandolíne Warren Ellis. Svoje nástroje využíva nielen na živé hranie, ale aj na vytváranie zaujímavých melodických a hlukových slučiek, vďaka ktorým majú súčasní Bad Seeds s nikým nezameniteľný zvuk. Zvláštna je aj „rytmická sekcia“, teda dvaja bubeníci (Jim Sclavunos a Bill Wydler), z ktorých jeden vždy hrá na klasických bicích a druhý na perkusiách. Nie sú to žiadni jemnorukí virtuózi. Ich presné beaty majú tvrdosť a razanciu. Spolu s nimi hudbu „tvrdí“ mĺkvy basgitarista Martyn Casey. Vďaka tvrdým bicím si môže dovoliť mäkší zvuk a pomerne melodické linky. Najvernejší Nickov spoluhráč Mick Harvey (jediný s ním hrá od samého začiatku) na gitare a Conway Savage na klávesách dodávajú kapele atmosféru a prirodzený, často akustický zvuk. Nick k tomu pridáva vyhrávky na klávesách a jednoduché akordy či minirify na gitare. Zo starších piesní utkvel v pamäti temný Jack The Ripper, veselá Deanna, nepokojná Red Right Hand a už viackrát spomenutá gospelovka Get Ready For Love. Vrcholným číslom z výborného nového albumu bola v rýchlom tempe odohraná pieseň We Call Upon The Author, mrazilo však aj pri titulnej skladbe Dig, Lazarus, Dig!!! Okrem hudby zaujal fakt, že Nick si na pódiu nezapálil ani jednu cigaretu (predtým nepredstaviteľné) a v druhom prídavku mal namiesto prepotenej bielej košele obyčajné čierne tričko (a celkom mu pristalo).

„Nick prestal fajčiť?“ pýtame sa po koncerte Jima Sclavunosa. „Áno, kvôli deťom,“ odpovedá Jim a popíja nechutný sirup proti kašľu. Bad Seeds sú uprostred dlhého európskeho turné, ktoré zakončia tromi týždňami v Amerike. „V lete s Grindermanom obchádzame festivaly,“ hovorí Jim a začne ich menovať, počnúc dánskym Roskilde a anglickým Glastonbury. Pohoda, Colours of Ostrava či Sziget medzi nimi, žiaľ, nie sú. Na chvíľu sa v zákulisí objaví Nick (už, samozrejme, v čiernom obleku). Chvíľu sa rozpráva s nejakým viedenským kamarátom (ten je tiež v čiernom obleku), podá si ruku aj s čechoamerickým pesničkárom Philom Shoenfeltom (čierny oblek, samozrejme) a mizne do šatne. Akurát sa mu stihneme poďakovať za skvelý koncert. Keby tak rýchlo neodišiel, možno by sme mu povedali, ako silno sa nás jeho hudba už viac než 20 rokov dotýka. A možno by nám – tak ako veľakrát predtým, keď sme na to mali viac než dosť príležitostí – chýbala odvaha a nepovedali by sme nič. Tak o tom aspoň píšeme...

.juraj Kušnierik
http://tyzden.sk/sk/kultura/osol__co_uvidel_anjela.php

0000010100063528000635850121638503949258

kupim listok do Viedne, ak sa este da. Dakujem

000001010006352800063585012163850394925803949383

trochu od veci, ale tu niekto predava listok do Prahy.

00000101000635280006358501216385039492580394938303955998

A preco tam je Kylie Minoque? :)

0000010100063528000635850121638503949258039493830395599803956572

pretoze sa listok na Cavea medzicasom predal a autor prispevok zmenil.

0000010100063528000635850121638503847340

24.5.2008 Praha!

000001010006352800063585012163850384734003925291

sakra

kam odchadza to odsnivane? vstupuje inym do snov?

000001010006352800063585012163850384734003854615

http://www2.e-ticketpro.sk/sk/event/nick-cave-the-bad-seeds/42

0000010100063528000635850121638503676968

25.05.2008 Nick Cave Gasomoter Vieden. Mnamka...na to sa asi pojde...

0000010100063528000635850121638502664221

tak co vravite na vcerajsi koncertik??? :) mne sa dole pod podiom dosti lubilo :D

000001010006352800063585012163850266422102675936

bol uplne popici
ten huslista....to bolo neskutocne:)

aj ja za liter rovno pod nim,ked bol s gitarkou:)take 2-3 metre:)))

000001010006352800063585012163850266422102672786

ktore pesnicky hrali ?

00000101000635280006358501216385026642210267278602673493

povacsine novy album (Lyre of Orpheus / ...) ale dal aj nejake stare, Red Right Hand, Weeping song, Death is not the end a Henry Lee... Neviem ci to chcela byt az taka promotion predaja ako to vyznelo.... Mno ale nic, nezazlievam mu to. Ked hodil starsiu vec, o to viac to potesilo. No a mal fuzy co ma dost prekvapilo. Na konci koncertu dobehol na javisko jeho syn v pyzamku, zamaval, a potom obaja odisli do zakulisia. Taky pohodkovy vecer :)

0000010100063528000635850121638502664221026727860267349302673548

no skoda, mozno sa uz ani nedockame koncertu, kde by hral uplne uplne stare veci...

000001010006352800063585012163850266422102672786026734930267354802673573

hm:(

000001010006352800063585012163850266422102664252

a to boli kompletni bad seeds, alebo len nejaka mensia zostava? a co hrali?

00000101000635280006358501216385026642210266425202672091

mini zostava, povodne bolo napisane ze to bude SOLO... len bicie, basa a nejaka podivna gitara

0000010100063528000635850121638502485253

a ideme???:)

axone forumz