Tak a sme tu..
Vlastne to nebola ani tak dlhá cesta. Miesto, kam sme šli som dôverne poznal už z minulých akcií. Chata bola vybudovana ešte za socíka a slúžila hrdým pionierom na regeneráciu tela a oddýchnutie mysle, aby mohla i ďalej poddane nasáva? ideológiu v zmysle vtedajšej doby. Na úpätí Karpát tak vyrátlo rekreačné zariadenie, ktoré po revolúcii chradlo a strácalo svoje čaro. Omietka pomaly opadala a nebolo peňazí, či skôr ľudí ochotných čo to opravi? a zrekonštruova?. Je to sice na škodu, ale vlastne ako sa to vezme. Najmä vďaka tomu, že v realite je chata zdevastovaná, je ideálnym miestom na konanie akcií, pri ktorých by bolo možné, čo to popi? a potom vies? nekontrolovateľnú zábavu, za prijateľnú cenu.

Dnes sme sa tu zišli..
Starší to asi nepochopia. Dnes sme sa stretli aby sme oslávili svoju mlados? a nezávislos?. Preto sme sa rozhodli, že popijeme, pofajčíme, popočúvame hudbu, posexujeme a ráno sa ako trosky vydáme na cestu domov. Prišlo sem viac partií ľudí, ktorí sa rozhodnú spozna? sa, vymeni? si názory na to i ono. Dievčatá, hoci zadané, budú pozera? po štýlových chalanoch a štýlový chalani dnes budú vyžarova? zo seba takmer všetok sexappeal, aby zabodovali. A ešte looseri, ktorí to už vzdali a kôli novým známostiam sa už nenamáhajú. Jediné o čo im ide, je opi? sa do nemoty. Bude to však trva? nejakú dobu a ostatní budeme ma? možnos? naživo pozorova? tento živočíšny druh ako podlieha premene z nežného nevýrazného stvorenia na neohrozeného bojovníka a radikálneho zástancu svojich ideálov.

Hudba začína hra?..
Starý kamarát DJ Tomáš, s ktorým sa poznám už asi pä? minút pozapájal svoju aparatúru a hudba pomaly ale isto začína prúdi? do hlavy. Najskôr pomalé nežné tóny, ktoré sa postupom času budú meni?, zrýchlova?, dodáva? to správne tempo.
Prichádzajú ďalší ľudia a pripájajú sa k “starousadlíkom”.

Mám izbu s Majkom..
Vo svojom mladom veku som už strašne pohodlný a na podobných akciách si potrpím na luxus typu – posteľ. Nie preto, že by som bol zo starej buržoáznej rodiny, ale skôr preto, že na svoj vek sa cítim by? dos? starý a unavený. Už to nie je to čo kedysi, keď špinavá dlážka prikrytá rohožkou bola ideálnym miestom na sklonenie si hlávky po ?ažkom, namáhavom dni. Majko je starý kamarát zo strednej s ktorým sme spolu prežili množstvo podobných akcií. Sme takmer tá istá krvná skupina a rozumieme si. Hm.. Čo teraz.

Idem da? víno.. Dal som a čo teraz.

Idem da? cigu.. Dal som. Hm.. ten čas letí akosi pomaly.
Vytiahol som si štýlovo svoj postarší telefón a zavolal kamarátovi do UK. Vždy ma poteší keď ho počujem. S Joeom sme ako bratia, hoci každý máme svoje rodiny, rodičov, súrodencov, i tak cítim, že nás niečo spája. Je to dos? nevysvetlitelné a keď práve číta tieto riadky, tak má v tvári taký potmehúdsky úsmev. Alebo sa mýlim? :)

Rozbeh..
Už sú tu takmer všetci, hladina alkoholu v krvi stúpa a podvedomo núti telá do pohybu. Skupinka už v tme tancuje na rytmus hitparádových pesničiek, pridávajú sa ďalší ľudia. Prísediaci testujú svoje hlasivky v snahe prekriča? hudbu. Zábava ako má by?. Teraz už konečne aj čas uteká rýchlejšie. Pohľadom som prešiel celú miestnos? a ako robocop preskenoval všetky holky, ktoré by stáli za hriech. Ich mladé tancujúce a obnažené telá ma rozvášnili a produkujem hormóny v nevídaných množstvách. Ešte dúšok chladivého vína a zdvíham sa do boja.

Tancuj, tancuj, vykrúcaj..
Hádžem do placu pár overených tanečných pohybov a bavím sa na svojej nemotornosti. Tancova? neviem. Zvyčajne robím len divné pohyby. Ale naš?astie som už dávno vyrástol z hanblivosti a tak mi je to dos? jedno, či sa to niekomu páči, či nie.
Prešlo zopár hitoviek a môj pohľad sa zaostril na trendy brunetku, ktorá sa vykrúcala ako o život. Začal som sa jej venova?. Zoznamovali sme sa, pobudli chvíľu telo pri tele. Vtom ma po pleci poklepal kamarát a odtiahol si ma kúsok opodiaľ. Dôverne sa naklonil k môjmu uchu a pošepol mi, že holka, s ktorou som sa chcel zblíži? má už niekoľko rokov priateľa, pekného žiarlivého svalovca, ktorý by zo mňa narobil fašírku, keby sa dozvedel, že tu balím jeho holku. Pud sebazáchovy vyhral, takže ruky preč.

Ako sa len volá?..
Už ma prešlo hýbanie sa do rytmu a debaty o ničom. Vyšiel som von zo sály a tam som si sadol na gauč. Bolo tam pár oddychujúcich ľudí a medzi nimi holka, ktorú poznám už od strednej. Netuším jej meno, poznám iba jej prezývku. Začali sme debatova? o živote, ako sa komu darí a aké má plány do budúcnosti. Zvláštne, je síce blondína a vždy som si myslel, že je dobrá tak na dve veci, ale ako tak rozprávala, začal som meni? svoj názor a dokonca som musel skonštatova?, že inteligencia jej nechýba. Hudba začínala opä? nabera? grády a tak začalo by? len ?ažko rozumie? jej slovám. A tak popri útžkovitých zvukoch z jej úst som si začal domýšla? a predstavova? si ako ma volá k sebe, aby som ju uvolnil z jej tesného oblečenia a začal sa hra? s jej telom. Z mojich predstáv ma prebrala krutá realita. Chalan, ktorý ju doteraz balil sa vrátil a pustil sa s ňou do rozhovoru. Začala sa usmieva? a hlúpučko prikyvova? na všetko čo rozprával. Stratil som ilúzie.

Ach to dobré víno..
Vrátil som sa spä? k svojej fľaši Modrej Frankovky a someliersky som si upil z plastového pohára. Mňam, aspoň niečo je tento večer také dobré ako vždy. Čas pokročil a ľudia sa začali vytráca? na poschodie. A tak pomaly a isto končila sobotná akcia. Dopíjal som tretiu fľašu a alkohol ma príjemne zahrieval. Už to dlho nepotrvá a ja sa opojený zvalím do kresla.

Koniec párty..
Všetci už odišli na izby a tak odchádzam i ja. Posledný z posledných. Opitý looser, ktorý dnes opä? nespravil nič aby nabalil holku. Prichádzam do izby, kde ticho odfukuje Majko a líham si do postele. Bude to trva? tak dve minúty a ja zaspím spánkom spravodlivých. Jedna ovečka, dve ovečky, tri ovečky, chŕŕŕŕ, chŕŕŕŕŕŕ,...

Dobré ránko,zobudil sa malý Janko.Dobré ránko mamička, kde je moja kávička?..
Otváram zalepené oči. Svetlo z poza okna mi prezrádza, že už je ráno. Prepláchnem si ústa nealkom, ktoré som si večer prichystal k posteli. Oj tá hlava.

Už je to vonku..
Strategicky sa nezvládla situácia. Keď sa šlo spa? okolo štvrtej ráno, DJ vypol všetku aparatúru a na chate nastalo hororové ticho. Šiel som spä? posledný. Nebolo by to až také strašné, keby teraz ráno neprichádzali ľudia za mnou a nenadávali mi za moje chrápanie. Celá chata mala možnos? zaži? moje jedinečné chrápacie predstaveie.Mám strach zís? dolu po schodoch. No v živote som zvládol už aj ?ažšie chvíle a tak hádžem úsmev na peri a zchádzam pomaly dole. “á, kto sa nám to zobudil” víta ma Martin. Hodí ešte kratučkú poznámku na moje chrápanie, na ktorej sa všetci zasmejú a ľady sú prelomené. Chvíľku posedíme pri cigaretke a dáme sa do upratovania. O chvíľu sa to tu už leskne čistotou a po vyhodení dvanástich igelitiek plných fliaš, plastových pohárov a ostatného bordelu pomaly, neistými krokmi odchádzame k autu a vydávame sa na cestu domov. Dovi – dopo.