vovnutri mam vela nevypovedanych slov,a chut vypovedat,len sa mi nejak nevedia dat do suvislosti..svet je stale svetom,aj daleko aj blizko,pojem "doma" sa rozmnozil,ale "oci oci krok dva" ostavaju skoro rovnake.az na ten rozdiel ze v bratislave to bolo "oci oci krok dva,oci aha oci dakeho kamarata nahodne stretnuceho na ulici"..tu su to oci neustale nezname..a jedny zname,prilis zname,prilis blizko,a az prilis chcem aby prilis blizko boli..zijem to,co som si vysnivala,presne to a presne takyto ten sen bol,este mi to niekto aj vyvestil..ale necakala som.neverila som...to je teras us jedno.ide o to ze som dosiahla ciel,a zit ho je neustale dosahovanie toho ciela,je to ako ked mrkvu zavesovali somarovi pred ksicht aby za nou stale isiel.som trosku somar,ale viem aj z tej mrkvy ochutnat,tu a tam,uhryznem,popri tom sa potim a cvalam po kopcoch tiahnuc dajaky voz s hnojom..