...z casu na cas ma prepadnu zvlastne myslienky. myslinky na to, cy by som nemal robit "viac"... spomienky na svoje postpubertalne predstavy (19-21 rokov) o idealnej praci, idealnej sebarealizacii... obcas si vravim "mal by som robit umenie, mal by som pisat, spievat, malovat... realizovat sa... zbavit svoj zivot skurvenej komercie, alebo ho popri nej naplnit niecim, co ju 'ospravedlni'"... a teraz, par rokov neskor je vstko inak. zrazu treba platit najomne, mobil, benzin, poistku na auto, stravu, dezodoranty a mydla a este aj dane... zrazu robim veci ktor by ma ani nenapadlo robit par rokov dozadu...

ale mozno sa na to divam zle. porno nie je umenie. telka nie je film. praca nie je zabava a deadliny a prirucky dodavane k licencnym programom su mantinelmi od ktorych sa v praci odrazame...

na jednej strane si vravim - boze pozri sa na seba, uplne si sa zapredal... a na strane druhej som to stale ja, stale ten isty clovek so zasadami a zoznamom veci ktore by som neurobil... na jednej strane ma obcas napada ze toto nie jeta spravna kava... a na druhej strane mam pocit, ze idem stale svojou cestou ktorou som chcel ist... obcas treba urobit krok vzad a zlhaboka sa nadychnut a pozriet sa na to vsetko trosku s nadhladom...

praca nie je umenie. praca zaraba peniaze, umenie ich zerie. komercia zaraba, underground mina. necitim vinu, citim mozno dlh svetu...

je to tak vsade. najuspesnejsie pornoserie su tie, kde sa na niekoho cura, kde niekto niekoho dusi penisom a ejakuluje na tvar... najuspesnejsie programy su tie najjednoduchsie, najfarebnejsie a sirokym masam najpristupnejsie...

najdolezitejsie je asi neustale si uvedomovat pominutelnost tohoto vsetkeho. vsetko zle raz padne na hubu, skonci, osucha sa a zacne nudit... dobre veci zostanu a na tych zalezi. je dolezite si uvedomovat ten rozdiel. a uvedomovat si ze treba zachovavat rovnovahu... akonahle ta vcucne jedna zo stran si v riti...