total descendants:: total children::9 7 ❤️
|
dneskajsi den som sa rozhodla, ze by som sa mala zase trosku zmenit k lepsiemu. a aby som nezabudla, tak si napisem vsetky dneskajsie neprijemne facky, ale aj tie prijemne. takze rano. taka nejaka spokojna som si prisla do skoly a zacala som sa vytesovat, ze ako je vsetko super.(ze mamina mi konecne dovolila kupit si macicku, aj ked je pravda ze "kupit" - co sa nezhoduje s mojim planom adopcie z utulku, ale tak co uz...:(aj tak myslim, ze tu rasu co chceme nie je sanca zohnat, takze na koniec predsa len vyhra utulok, mam pocit.:)[takze ozaj, ak dakto viete, kde sa da zohnat mainska myvalia, resp.main coon, alebo turecka angor, tak pls posta;)]-koniec skrytej reklamy;)) a ze vlastne svet je krasny. ale tak, ako to uz v takychto situaciach byva, nikto sa neda dlho len tak ohovarat a ujo Svet sa teda rozhodol, ze ani on. tak som dostala prvu facku v podobe stvrtrocnej pisomky z matiky. k otazke ako dopadla len konstatujem: "este ze z matiky nematurujem." ale tak dobre. uz som spominala ako som sa tesila, ze pojdeme na vylet zo skolou? a ze bude super, lebo nejdu profaci a zorganizovali sme si to vlastne sami, lenka(spoluziacka),par ludi a ja? nie? tak to je dobre, lebo na ziadny vylet sa nepojde. nikdy ma neprestane zarazat jedna ludska vlastnost. ze ludia dokazu vytvorit tak nepredstavitelne krasne veci a urobit inych stastnymi (velmi stastnymi), ale pritom tvoria veci tak zle, skarede, neprijemne a dokazu aj strasne ublizit. ale po rade. rozhodli sme sa ze pojdeme na vylet. cely rocnik, aby sme sa teda tvarili ako kolektiv a rozhodli sme sa, ze nam tam bude dobre(aj napriek tomu, ze mnoho perfektnych ludi nemohlo ist s nami). tak lenka sa podujala na to, ze teda zorganizuje chatu, dopravu, poistenie, skratka vsetko. jedna babenka jej v tom este mala pomoct - resp.len vyzbierat peniaze, ale tak ... no a ja som to mala asi najlahsie - len zabezpecit dozor. po mensich stresoch a nedorozumeniach dozor predsa len zabezpeceny je. teda bol.(vlastne na koniec rovno dva;)) lenze ludia su rozni, poniektori sa snazia ako blbci a poniektorym je to ich snazenie uplne ukradnute. tak sa nas mily rocnik zase raz predviedol. (hej, toto uz zacina byt ironicke a ospravedlnujem sa ludom, ktorych sa to netyka, ale nemozem si pomoct.) ked uz bolo vsetko vybavene, zaistene a poistene, tak sa to trochu skomplikovalo - akoze aby to nebolo take jednoduche. proste a jednoducho - dneska som nasla lenku na chodbe plakat. postupne z nej vyliezlo ze par ludi sa rozhodlo, ze aj napriek tomu, ze uz sa nahlasili a vsetko, ze oni si urobia vlastny vylet. samozrejme, v tom istom termine. a aby toho nebolo dost, zrazu sme sa dozvedeli, ze my sme predsa ten nas vylet zrusili, tak preto vsetci chcu ist na vylet c.2. no nie je to parada, ked sa dozviete co ste urobili este predtym, nez by vam to vobec napadlo? a potom, ze na svete je len par ludi s vesteckymi schopnostami. tak ja vam poviem, u nas na skole je ich viac nez dost. takze polka ludi sa zrazu rozhodla ze nejde = nezaplati. samozrejme, po vysvetlovackach typu "ale my sme nic nezrusili!", "ale lenka to predsa tie poondiate 2 tyzdne organizovala, lebo VY ste chceli" a "preco dopekla zase musime ist separatne vsade, nemozeme byt aspon raz kolektiv??? ked uz sme sa dohodli?!?" a pod. z nich vyliezlo (ze aj napriek tomu, ze sme im x-krat povedali, dokonca pred celou triedou a seriozne pri tabuli - co je uz extrem - ze "ked nechcete ist s nami, tak vas predsa nikto nebude vrazdit, je to vase slobodne rozhodnutie, len to preboha povedzte, nech vieme kto ide a kto nie!"), takze po tomto z nich vyslo ze vlastne oni s nami nikdy ist nechceli. ako to je sice fajn, ale co teraz s tou dopravou/ubytovanim/poistenim?!? a najviac ma asi mrzi (lebo nastvanost uz je prec) a boli to vedomie, ze takto vas podrazia ludia, ktori vam este pred chvilou do oci tvrdili, ze sa to nikdy nestane. ani nie tak kvoli mne, ale kvoli lenke. ze ludia, ktori sa tvarili ako najväcsi kamarati jej surovo do oci povedia "ja idem s nimi, ty si rob co chces." a ze "ja to nevnimam ako podraz, proste som sa teraz rozhodol ist inde.". je to smutne, hlavne ten styl, akym to ludia riesili a podali. je mi z toho velmi...neviem, ak nejak nijak. uz som unavena stale znova skusat verit tomu, ze "tentoraz to vyjde" a ze "oni predsa nie su taki". proste som rezignovala.(=prisla, oznamila ze teda dobre, vylet c.1 sa rusi,lebo ked tam nikto nejde, tak to nemame z coho zaplatit a vlastne to nema zmysel. mala som este chut na nejake sarkasticke poznamky typu: "tak sa tam zabavte", ale na moje vlastne prekvapenie som si povedala, ze naco. aj tak ma maju vsetci na haku - aspon ti dotycni urcite:)lebo priznajme si - nikto nie je dokonaly;))) ale potom som zistila (napriek tomu, ze mnoho ludi sa zachovalo tak, ako by som to od nich nikdy necakala - a je mi to vazne luto), ze je vlastne kopec uzasnych bytosti (-aj ked len velmi maly kopec, ale predsa-) ktory nas podrzali aj ked nemuseli. vazne vdaka. po skole som mala taky maly sukromny koncert od spoluziaka (klavir) potesilo - vie vazne nadherne hrat. a este vdaka aj lenke, za to vsetko vlastne. aj ked si to nebude citat asi nikdy. a potom som dostala ponuku byt spoluorganizatorom (alebo ako to nazvat) jednej novovznikajucej tanecnej skupinky, celkom talentovany cloviecik to vedie. len neviem, ci sa to nepokazi - v kazdom pripade, za pokus to stoji. len to bude strasne vela casu zrat, ale aj tak som rada. ved uvidime. apropo, cas - nic nestiham, uz som mala pred 2ma tyzdnami odovzdat take kresby a este ich nemam. a zase sa neucim na pisomky zajtra, ale sedim pri kyberke. hruuuza so mnou. no. a co tym chcel basnik povedat? ze by som mala predovsetkym seba zmenit a neskusat menit ostatnych. ze by som mala byt lepsia a menej leniva, viacej mysliet na druhych a menej na seba (aby to nedopadlo tak, ze raz ja zradim, zranim alebo oklamem:( lebo to je to najhorsie...), viacej robit nieco produktivne a menej snivat... a uvidime. drzte mi palce. a ozaj este som zabudla, dneska som s mnozstvom ludi, ktorych si nesmierne vazim, ze ich poznam, viedla zaujimavy dialog: ja: vies o tom, ze ta mam rada? xy: ... ja: mozem sa ta nieco spytat? xy: ano/ nie;) / samozrejme / pytaj sa (alebo odpovede podobneho charakteru) ja: co ti na mne vadi? a viete, ze ludia s tym maju problem? normalne vam niekedy nedokazu odpovedat na tak jednoduchu otazku. vazne. ale skoda. bolo by jednoduchsie tie zle vlastnosti a chyby napravit. ale bolo to fajn. yo - aspon mame s lenkou novu spolocnu pesnicku. a nie je myslena ironicky;) tot vsjo. mam vas rada lidi. svojim sposobom vsetkych. a prijemny vecer(/den) zelam. |
| |||||||||||||||||||||||||